• Späť

„nezabiješ....“

Tí, ktorí sa na svete považujú za múdrych, nie sú vždy, keď príde k tomu, aby poučili iných ľudí o Božsko-duchovných veciach.... Je to rozdiel, ako súdia ľudia sveta a ako súdi Boh, a väčšinou svetská múdrosť bude súdiť ako je to užitočné pre svetských ľudí.... A neuvažuje o tom, či to zodpovedá Božej vôli. Nikdy nemôže byť v Božej vôli, aby sa to, čo je mocné, pozdvihlo nad bezmocným, aby potláčalo slabého a zbavilo ho slobody.... Boh stvoril všetkých ľudí s rovnakými právami a nikdy nedal silnému právo na to, aby zneužíval svoju silu spôsobom, ktorý podrobuje slabých.... Ale vôľa ľudí je slobodná a účinok zlej vôle Boh môže a tiež povedie takým spôsobom, že to bude požehnaním pre týkajúcu sa osobu.... takže, na konci, opovrhnutiahodné skutky môžu mať výchovný účinok a podporovať dozrievanie duše.... ale môžu mať tiež negatívny výsledok, ak je vôľa týkajúcej sa slabej osoby zlá.... Nezabiješ.... Toto prikázanie vám bolo dané a mali by ste ho mať neustále na pamäti (=rešpektovať ho).... Ale každá ľudská bytosť má tiež povinnosť.... riadiť sa rovnakým prikázaním.... chrániť život.... preto má tiež právo, obrániť svoj, alebo životy iných, pretože vždy budú existovať ľudia, ktorí hrešia proti Božím prikázaniam, ktorí zneužívajú svoju silu, nedodržiavajú ľudské práva a správajú sa zjavne podľa vôle toho, ktorý je sám Božím nepriateľom.... Nie je Božou vôľou, aby sa vrátilo oko za oko, zub za zub, aby sa človek odplácal zlým na zlé.... Pretože by mala byť nadvládaná každá nenávisť, a dokonca aj nepriateľovi by malo byť odpustené, ak on sám žiada odpustenie od Boha.... Ale život človeka je tiež darom od Boha, ktorý by mal chrániť každý, kto to dokáže, pretože život je daný dozrievaniu duše, a preto sa nesmie brať na ľahkú váhu.... On musí chrániť svoj vlastný život, takže nebude braný na zodpovednosť v prípade sebaobrany.... ale bude braný na zodpovednosť, ak nechránil životy ostatných, ktorých mohol chrániť.... Vtedy je rovnako vinný z ich smrti, akoby ich zabil sám, pretože prikázanie „Nezabiješ....“ zahŕňa aj starostlivosť o život blížneho, je to jednoducho prikázanie Lásky k svojmu blížnemu, ktoré musí byť vždy plnené.... za predpokladu, že je človek schopný chrániť život blížneho.... Ale vo svete sú zmätené pojmy.... Hlad po moci, politické záujmy, nepriateľstvo a bezbožnosť (nedostatok Lásky) vytvorili zákony, ktoré porušujú Boží poriadok.... Božie prikázania sa ignorujú, ľuďom sa vštepili falošné pocty cti, všetko je mimo Božského poriadku a myšlienka vzájomného zničenia alebo oslabenia sa dá nájsť všade, ale skrýva sa pod plášťom spravodlivosti.... Zákony dané ľuďmi nútia k opovrhnutiu Božieho prikázania.... a žiadnemu človekovi život nie je svätý.... Podriaďujú sa neopodstatneným požiadavkám, čiastočne vynútene, čiastočne dobrovoľne; jednajú nedbanlivo tak so svojím vlastným životom, ako aj so životom svojho blížneho.... bezohľadne sa vystavujú nebezpečenstvu a hrajú sa so životmi iných.... Nepoznajú hodnotu tuzemského života pre dušu.... Preto sú tiež pripravení bojovať proti svojim blížnym a nejde im iba o ochranu ľudského života, ale aj o dosiahnutie ďalších cieľov, ktoré sú vždy pozemské-materiálne, a preto nemôžu byť Božou vôľou. Myšlienka o ochrane vzácneho života sa dá nájsť iba u veľmi malého počtu ľudí.... na druhej strane prevláda myšlienka o pozemských výhodách alebo priaznivých účinkoch.... A prikázanie: „Nezabiješ....“ je bez váhania odmietnuté alebo dokonca uvedené na účel dosiahnutia ďalších stanovených cieľov.... Ale toto prikázanie zostáva ako Božie Slovo: Nezabiješ.... A kto svojou slobodnou vôľou ukončí život svojho blížneho, bez toho aby bol vystavený nebezpečenstvu on alebo iné osoby, porušuje prikázanie a on za to bude musieť zodpovedať.... A Boh bude súdiť spravodlivo a v súlade so zákonom....

AMEŇ

»NE UBIJAJ....«

Tisti, ki so v svetu bistroumni, to niso vedno, ko se gre za poučevanje drugih ljudi glede Božanskega-duhovnega.... Svetovni ljudje vedno mislijo in presojajo drugače, kakor presoja Bog; in svetovni um bo zagotovo vedno presojal tako, da bo to v korist svetovnih ljudi.... Ali je to v skladu z Božansko voljo, oni ne razmišljajo. Nikoli ne more biti Božanska volja to, da se močen dvigne iznad nebogljenega, da tlači šibkega in da mu odvzema njegovo svobodo.... Bog je vse ljudi ustvaril z enakimi pravicami in močnemu ni nikoli dal pravice, da zlorabi svojo moč na način, da zasužjni šibkega.... Vendar pa je človekova volja svobodna, in učinek zle volje Bog lahko in tudi bo vendarle zopet vodil tako, da bo le ta na blagoslov za dotičnega.... tako da bodo navsezadnje dela, ki so vredna prezira, imela vzgojni učinek in bodo doprinesla k dozorevanju duše.... kakor lahko ravno tako proizvedejo negativni rezultat, če je volja dotičnega šibkega človeka ravno tako zla....

»Ne ubijaj....« Dana vam je ta zapoved, in vi ljudje jo morate vedno spoštovati.... Torej vsak človek ima ravno tako dolžnost.... da vrši to isto zapoved.... da ščiti življenje.... zato tudi pravico, da brani samega sebe ali življenje drugih; vedno bodo namreč ljudje, ki grešijo zoper Božjih zapovedi, ki zlorabljajo svojo moč, ki ne spoštujejo človekovih pravic in so na očiten način po volji tistemu (Satanu), ki je sovražnik Boga.... To ni Božja volja, da se vrača oko za oko, zob za zob, da človek na zlo odgovori z zlom.... Vsako sovraštvo je namreč potrebno premagati, in človek mora odpustiti celo sovražniku, če on sam Boga prosi za odpuščanje.... Vendar pa je človeško življenje ravno tako Božji dar, katerega mora zaščititi vsak, ki je to sposoben narediti; življenje mu je namreč dano za dozorevanje duše, in zaradi tega se ga ne sme predati (žrtvovati).... On mora braniti svoje lastno življenje, zaradi česar on, v primeru nujne obrambe ne bo poklican na odgovornost.... vendar pa bo on poklican na odgovornost, če on ne (za)ščiti življenja tistemu, kateremu bi on lahko (za)ščitil.... Potem je namreč on kriv za njegovo smrt enako, kot da bi ga on sam ubil, ker zapoved »Ne ubijaj«.... obenem tudi zajema skrb za življenje bližnjega; to je enostavno zapoved Ljubezni do bližnjega, katera mora biti izpolnjena.... ob predpostavki, da je človek sposoben (za)ščititi življenje bližnjemu....

Vendar pa so v svetu pojmi pomešani.... Sla po moči, politični interesi, sovraštvo in pomanjkanje Ljubezni so ustvarili zakone, ki rušijo Božanski red.... Božanske zapovedi ostajao zanemarjene; ljudje so naučeni (biti, delovati) pod lažnim pojmom časti. Nič ni v Božanskem redu, toda povsod je moč najti vzajemno misel o uničenju in omalovaževanju, katera je prikrita s plaščem pravičnosti.... Od ljudi (iz)dani zakoni prisiljujejo na nespoštovanje Božanske zapovedi.... in življenje bližnjega ni nikomur sveto.... Oni se podrejajo nepravičnim zahtevam, delno prisilno in delno prostovoljno; obnašajo se neodgovorno tako do lastnega življenja, kakor tudi do življenja drugih.... Oni ne poznajo vrednosti življenja za dušo.... In zaradi tega so se ravno tako pripravljeni vojskovati proti bližnjih; in oni ne gledajo na to kot zgolj na obrambo (ohranitev) človeškega življenja, ampak tudi kot na doseganje drugih ciljev, kateri pa so vedno svetovni-materialni, zaradi česar ne morejo biti v skladu z Božansko voljo. Misel o obrambi (ohranitvi) dragocenega življenja je možno najti edino pri maloštevilnih.... namesto tega prevladuje misel o zemeljskih koristih ali ugodnih posledicah le tega.... Toda zapoved »Ne ubijaj« je brez razmišljanja zavržena ali zgolj navedena kot namen za doseganje drugih ciljev.... Vendar pa ta zapoved obstaja kot Božja Beseda: »Ne ubijaj....« In kdor v svobodni volji odvzame življenje bližnjemu, brez da je on sam v nevarnosti ali da so v nevarnosti drugi, greši zoper te zapovedi, zaradi česar bo moral on odgovarjati.... Bog pa bo sodil v skladu z zakonom in pravičnostjo.

AMEN