• Nazaj

Več prevodov Naključna objava:

STVARJENJE ČLOVEKA .... PADEC V GREH ....

Neskončno dolgo časa je bilo potrebno padlemu duhovnemu za njegov razvoj navzgor, in neskončno dolgo časa je bilo potrebno Mojim posameznim stvaritvam, katere so se istočasno z v njih prebivajočim zavezanim duhovnim (snovmi) tudi morale razvijati, da bi v sebe sprejele vse bolj zrelo duhovno. Vedno znova so bile ustvarjene nove oblike in vedno znova je tem oblikam bila dana določitev.... Zemeljsko stvarstvo torej ni nastalo v trenutku, temveč so minila neskončno dolga obdobja časa, dokler duhovno v vseh stopnjah zrelosti ni našlo sebi potrebne zunanje oblike, ker je vse bolj rastoča zrelost zahtevala vedno nove stvaritve, katere bi ga lahko udomačile (mu dale dom). Toda vse dokler je duhovno bilo pod zakonom prisile, je Moja ustvarjalna dejavnost zajemala ustvarjanje Zemlje kot postaje za dozorevanje zelo nizko padlega duhovnega, ki je s tem moralo doseči zrelost in, ki bi zavezanemu duhovnemu vrnilo svobodno voljo, katero je nekoč zlorabilo.

Tako, da je potem morala biti ustvarjena tudi ena zunanja oblika za to dozorelo duhovno, da bi v tej obliki lahko ponovno preizkusilo svojo svobodno voljo. To delo stvarjenja je bil človek, ki se je od vseh prej ustvarjenih stvaritev razlikoval po tem, ker je zraven svobodne volje bil obdarjen tudi z razumevanjem (razmišljanjem) in racionalnostjo.... s sposobnostjo razmišljanja, z zavestjo o svojem Jaz in s sposobnostjo izmenjave govora s svojimi bližnjimi, ker je sobivanje nudilo potrebne predpogoje za izpit volje.

Zunanja oblika človeka je bila prisotna že v zadnjih stopnjah prisilnega stanja in je bila določena za sprejem neštetih dozorelih snovi duše. Vendar pa so ta bitja (pred-adamiti) še vedno delovala v stanju prisile, kot je to zahteval zakon narave, zato niso bili odgovorni za svoja dejanja.... Imeli so zelo omejeno sposobnost razmišljanja, vendar kot zbirne posode za duhovno bit, katera je bila popolnoma dozorela po neskončno dolgem času razvoja, so oni prav tako bili dela stvarjenja, katera je Moja modrost in Ljubezen oblikovala za to duhovno bit-bistvo. Vendar se kot ljudi lahko imenuje šele tista živa bitja, ki so imela v lasti svobodno voljo, razum in jaz-zavest (samozavest)....

In šele potem se je začel načrt poduhovljenja teh bitij.... ki je zahteval, da so ta bitja.... ljudje.... bili poučeni od Mene.... kateri so svojo sposobnost razmišljanja, svoj razum in svobodno voljo morali uporabljati glede na Moje poučevanje in kateri sedaj s pomočjo svoje svobodne volje lahko živijo in ustvarjajo na Zemlji.... kateri se lahko oblikujejo v bogove, vendar kateri lahko ravnajo tudi popolnoma nasprotno Mojim naukom in Moji volji in se vrnejo (nazaj) v brezno, iz katerega so se bili dvignili.

Ustvaril Sem človeka.... duhovnemu, ki se je nahajalo na določeni stopnji zrelosti, Sem dal zunanjo obliko katera je zopet primerna za Mojo modrost in Mojo Ljubezen, kakor tudi za nalogo katero je človek sedaj imel za izpolniti. Zunanja oblika je šele potem postala živo bitje, ko se je v njej naselilo duhovno.... sestava neštetih delcev, ki je sedaj kot "duša" oživela zunanjo obliko. Ker duhovno je nenehno delujoča moč in je bila v prejšnjih fazah v neskončno dolgem procesu razvoja zavezana in nesposobna za nemoteno delovanje; vendar v zadnji zunanji obliki, v človeku je lahko ponovno aktivna. Razvije lahko svojo lastno moč in jo lahko skozi združitev z Mano neomejeno pomnoži.

Prvim ljudem je Moja moč bila dana neomejeno; opremljeni so bili na nenavaden način, ker jih je njihovo poskusno življenje na Zemlji moralo voditi k temu, da kot popolno poduhovljeni odložijo svoj zemeljski ovoj in se kot resnični Otroci vrnejo v Očetovo Hišo. Vendar jim je moral biti določen izpit volje, katerega Sem zahteval od vsakega ustvarjenega bitja; uspeh prvih ljudi na tem izpitu (volje) bi vsem ostalim ljudem omogočil lažjo dosego končnega cilja....

(1. 11. 1953) V prvih ljudeh Sem Si ustvaril bitja, katera so kljub svojim pomanjkljivostim.... kar pomeni kljub njihovi pomanjkljivi popolnosti kot posledici odpadništva od Mene.... lahko prišla do spoznanja Mojega Jaza, katera so se sama prepoznavala kot bitja.... katera so torej s svojo sposobnostjo razmišljanja in s svojo svobodno voljo lahko prepoznala in vršila Mojo voljo. Ustvaril Sem Si bitja, katerim Sem kljub oddaljenosti od Mene lahko bil razumljiv, katera so lahko dojemala Mojo Besedo, in katera je na njih lahko delovala, kar prej v stanju zavezane volje ni bilo mogoče.

Človek je bil torej prvo zemeljsko delo stvarjenja, ki je v sebi nosil padlega izvirnega duha in, ki je temu izvirnemu duhu moral pomagati, da se ponovno vrne v svoje izvirno stanje, da bi lahko spet kot svobodno duhovno (bitje) v večni združitvi z Menoj ustvarjal in deloval. To je bila naloga prvega ustvarjenega človeka in to ostaja naloga vseh ljudi do konca, do popolnega poduhovljenja vsega padlega.

To je bil en ne preveč težki izpit volje, ki ga je prvi človek moral opraviti. Toda pri tem izpitu je tudi Mojemu nasprotniku morala biti dana pravica, da na njega vpliva.... in temu vplivu je človek podlegel.... že drugič je odpadel od Mene, in to je bil prvi greh na tej Zemlji.... greh kateri je človeštvu poznan, čeprav o nekdanjem padcu duhov od Mene ne vedo ničesar.... Toda šele ta (padec) pojasnjuje vse.... Kajti prvi človek (Adam) ne bi mogel pasti, če bi bil prvo-ustvarjeno bitje iz Mene, katero bi moralo biti v polnem posedovanju Moči in Svetlobe, zato ker iz Mene lahko pride samo popolno. Ker tedaj na njega še ne bi mogla vplivati nobena nasprotna sila.

Razlog njegovega padca je bil v prejšnjem (prvotnem-izvirnem) padcu-odpadništvu duhov in s tem v nepopolni zrelosti duše človeka katera bi se lahko dokazala, vendar se ni morala dokazati. Človek je sicer imel razum in svobodno voljo, zato je moral tudi prevzeti odgovornost za svojo dušo.... In zato je človek moral trpeti za svojo krivdo. Moj nasprotnik je obdržal oblast nad duhovnim, ki je utelešeno v človeku, in to pomeni za vsakega človeka težavno, z borbo in trpljenjem povezano pot življenja na Zemlji, s ciljem osvoboditi se izpod njegove oblasti.... cilj katerega človek lahko tudi doseže, ker je Jezus Kristus človeštvu, oslabljenemu s padcem Adama prišel na pomoč, zaradi česar je omogočena Odrešitev vsakemu, kdor Ga prizna kot Božjega Sina in Odrešenika sveta in Mu voljno sledi.

Prvi človek bi lahko zgradil most, preko katerega bi vsi njegovi potomci lahko prispeli k Meni.... vendar, ker je padel, je človeštvo moralo še dolgo ostati v Satanovem suženjstvu, vse dokler ni prišel Odrešenik, vse dokler se ni Jezus Kristus spustil na Zemljo, da bi zgradil most do duhovnega kraljestva s Svojim trpljenjem in umiranjem.... skozi Svojo smrt na Križu....

(2. 11. 1953) Odločitve volje, ki je bila zahtevana od Mojega prvo ustvarjenega bitja.... Luciferja.... nikakor ni mogoče obravnavati kot zapovedi, temveč je bitju bilo popolnoma svobodno prepuščeno, da svojo voljo obrne na eno stran, in smer njegove volje je bila utemeljena edino v njegovi želji za oblastjo in samovlado. On (Lucifer) se je zavedal, da je izšel iz Mene, vendar je tudi verjel, da bi lahko vladal sam, zato ker Me ni videl....

On Me je prepoznal kot svoj izvor, vendar Me ni hotel priznati.... in te volje nisem Jaz vsadil v bitje, temveč je bitje osebno, svojo od Mene njemu podarjeno svobodno voljo tako spreobrnilo. To je bila razlika med prvim padcem Luciferja in padcem v greh prvega človeka.... kajti ta je v sebi še nosil napačno voljo, in zato Sem mu Jaz dal zapoved, katere ni smel prekršiti.... zapoved, ki bi jo zlahka lahko izpolnil, če na njega ne bi deloval nasprotni duh, kateri je na človeka imel močan vpliv zato, ker je ta (Adam) še vedno bil njegov del-delež.... ker še vedno ni dosegel popolnosti, katera bi padec onemogočila.

Človek ustvarjen kot popoln ne bi mogel pasti, to pomeni, da ne bi bil sposoben prekršiti te zapovedi, ker bi popolno duhovno v človeku njemu preprečilo kakršnokoli Bogu nasprotno delovanje.... Toda stvarjenje človeka je bila le posledica padca Luciferja in njegovih privržencev, ker Jaz potem resnično ne bi imel potrebe temu, od Mene v življenje poklicanemu duhovnemu dajati zunanje oblike kot ovoj (telo).

Vendar je človeška oblika skrila padlo duhovno, in s tem je človek Adam že bil obremenjen s prejšnjim grehom, katerega pa bi lahko zavrnil, če bi pazil na Mojo zapoved. Bilo mu je mogoče izkoreniniti dedno krivdo.... njegov padec pa je znova upočasnil vrnitev padlega duhovnega nazaj k Meni za neskončno dolgo časa, kar pa je (vrnitev) kljub temu omogočeno po dejanju Odrešitve človeka Jezusa, Kateri je brez kakršne koli Moje zapovedi naredil to, kar bi človek Adam moral narediti.... popolnoma "vstopiti v Mojo voljo" in se skozi življenje Ljubezni na Zemlji ponovno povezati z Mano, da bi prispel v popolno posedovanje Moči in Svetlobe. AMEN

Prevajalci

Stvorenie človeka.... Prvý hriech

Padlá duchovná substancia (hmota) potrebovala nekonečne dlhý čas pre svoj vzostupný vývoj a nekonečne dlhé obdobie bolo potrebné aj pre Moje ojedinelé stvorenia, ktoré sa viac-menej museli vyvíjať v súlade s duchovnými látkami zviazanými v ních, aby dosahovali stále väčšiu duchovnú vyspelosť. Stále sa vytvárali nové formy a týmto formám boli znovu a znovu pridelené úlohy.

Preto stvorenie Zeme nevzniklo v okamihu, ale nekonečne dlhé časové obdobia plynuli, kým duchovná podstata všetkých stupňov zrelosti nenašla pre seba vhodnú vonkajšiu formu, pretože neustále rastúca zrelosť si tiež vyžadovala neustále nové stvorenia, ktoré by sa k nej mohli prispôsobiť. Ale pokiaľ duchovné podliehalo zákonu prinútenia, Moja tvorivá činnosť pozostávala v tvarovaní Zeme ako miesta pre dozrievanie najnižšie padlého duchovného, ktoré muselo získať úroveň zrelosti, aby sa zviazanému duchovnému mohla opäť vrátila slobodná vôľa, ktorú v minulosti zneužilio.

Ale teraz musela byť vytvorená vonkajšia forma pre túto plne vyzretú duchovnú podstatu, aby mohla znovu vyskúšať svoju slobodnú vôľu v tejto podobe (forme). Toto dielo stvorenia bol človek, ktorý sa líšil od všetkých predtým stvorených bytostí tak, že okrem slobodnej vôle bol tiež obdarený inteligenciou a rozumom.... schopnosťou myslenia, sebavedomím a schopnosťou komunikovať s ostatnými ľuďmi prostredníctvom jazyka, pretože spolunažívanie poskytlo potrebné podmienky na skúšku vôle.

Vonkajšia forma ľudskej bytosti už existovala v posledných štádiách stavu prinútenia a bola určená na to, aby prijala nespočetné množstvo vyzretých látok duše, ale tieto živé bytosti stále konali v prinútenom stave, ako to vyžadoval prírodný zákon, a preto neboli zodpovedné pre svoje činy.... Mali iba veľmi obmedzenú schopnosť myslenia, ale ako diela stvorenia slúžili ako nádoby pre duchovnú podstatu, ktorá dozrela po nekonečne dlhom čase vývoja a boli tvarované Mojou múdrosťou a láskou k tejto duchovnej podstate.

Ale iba živé bytosti, ktoré vlastnili slobodnú vôľu, inteligenciu a sebauvedomenie, mohli byť pomenované ako ľudské bytosti.... a až potom sa začal plán ich duchovného oživenia.... To si vyžadovalo, aby živé bytosti.... ľudia.... boli vyučovaní odo Mňa.... ktorí by svoju schopnosť myslenia, svoju inteligenciu a svoju slobodnú vôľu mali používať v súlade s Mojimi pokynmi a pomocou svojej slobodnej vôle by potom mohli žiť a pôsobiť na Zemi.... ktorí sa dokážu vyformovať ako bohovia, ale tiež konať v rozpore s Mojou radou a Mojou vôľou a vrátiť sa do priepasti, odkiaľ vystúpili.

Vytvoril Som človeka.... Po dosiahnutí určitého stupňa zrelosti som dal duchovnej podstate vonkajšiu podobu v súlade s Mojou láskou a múdrosťou a úlohu, ktorú človek potvreboval vykonať (naplniť). Vonkajšia forma sa stala živou bytosťou až potom keď do nej vstúpila duchovná podstata.... súhrn nespočetných maličkých častíc, ktoré ako „duša“ dali tejto forme život. Pretože je duchovná podstata neustále účinnou silou, ktorá bola počas prípravných fáz skutočne obmedzená a neschopná pre neobmedzenú činnosť, počas nekonečného procesu rozvoja. Vo svojej konečnej vonkajšej podobe, v človekovi, však môže opäť byť aktívna. Môže rozvíjať svoju vlastnú silu a v jednote so Mnou ju bez obmedzenia zväčšovať.

Prvé ľudské bytosti mali Moju silu k dispozícii bez obmedzenia, boli mimoriadne dobre vybavené vzhľadom na skutočnosť, že ich skúška života na Zemi by mala vyústiť do ich úplného duchovného opustenia pozemskej formy, aby sa mohli ako skutočné deti opäť vrátiť do domu svojho Otca.... Ale vyžadovala sa od nich skúška vôle, ktorú som požadoval od každej stvorenej bytosti. Úspešné dokončenie tohto testu zo strane prvých ľudí by umožnilo všetkým nasledujúcim generáciám ľahko dosiahnuť konečný cieľ.... (1.11.1953).

Vytvorením prvých ľudských bytostí Som vytvoril bytosti pre Seba, ktoré napriek ich nedostatočnosti.... tj. ich nedostatku dokonalosti v dôsledku odpadnutia odo Mňa.... mohli dosiahnuť povedomie o Mne, pretože si uvedomovali seba ako živé stvorenia.... Vďaka schopnosti myslenia a slobodnej vôle dokázali rozpoznať Moju vôľu a konať v súlade s ňou.... Vytvoril som pre seba bytosti, s ktorými Som mohol komunikovať napriek ich vzdialenosti od Mňa, ktorí mohli počuť Moje Slovo a na ktorých ono mohlo pôsobiť, čo bolo nemožné v skoršom stave obmedzenej vôle.

Človek bol teda prvým pozemským dielom stvorenia, ktorý niesol v sebe padlého pôvodného ducha, a ktorý mal potom pomáhať tomuto pôvodnému duchu vrátiť sa do pôvodného stavu, aby mohol znovu ako slobodný duch pôsobyť vo večnej jednote so Mnou. To bola úloha prvého stvoreného človeka, a zostane úlohou všetkých ľudí až do konca, až do konečného duchovného oživenia všetkých padlých duchov.

Skúška vôle, ktorú musel prvý človek prejsť, nebola príliš náročná.... V tejto skúške však musel mať Môj protivník tiež možnosť uplatniť svoj vplyv na neho.... A človek podľahol tomu vplyvu.... Opustil ma po druhýkrát, a toto bol prvý pád do hriechu na tejto Zemi.... prvý hriech, ktorý je ľudstvu známy, aj keď nevie o dávnom odpadnutí duchov odo Mňa.... Ale iba to vysvetľuje všetko.... lebo prvý človek by nemohol padnúť, keby bol prvou stvorenou bytosťou, ktorá bola vyjadrená zo Mňa, pretože by bol v úplnom vlastníctve sily a svetla, keďže zo Mňa môže vyjsť iba dokonalosť. V takom prípade by nemohol byť ovplyvnený nepriateľskou silou.

Dôvod jeho pádu je však (treba hľadať) v pradávnom odpadnutí duchov a tiež v ešte stále nezrelej ľudskej duši, ktorá mohla skutočne prejsť testom, ale nebola na to prinútená.... Napriek tomu boli v človekovom vlastníctve inteligencia a slobodná vôľa, a preto musel tiež prijať zodpovednosť za svoju dušu.... A tak sa človek musel kajať/odčiniť za svoju vinu.

Môj protivník si zachoval svoju autoritu nad duchom vteleným v človeku a to pre každého človeka znamená namáhavú cestu boja a utrpenia počas pozemského života s cieľom oslobodiť sa od jeho vlády.... Človek je schopný dosiahnuť tento cieľ, pretože Ježiš Kristus prišiel pomôcť ľudstvu, ktoré bolo oslabené Adamovým pádom do hriechu, a preto je zaručené spasenie každému, kto Ho spozná a vyzná ako Syna Božieho a Vykupiteľa sveta a dobrovoľne Ho nasleduje.

Prvý človek by bol schopný vybudovať (ten) most, po ktorom by mohli všetci jeho potomkovia prijsť ku Mne.... ale keďže padol, ľudstvo muselo zostať dlho v satanovom otroctve až do príchodu Spasiteľa, až kým Ježiš Kristus zostúpil na zem, aby prostredníctvom Jeho utrpenia a smrti vybudoval most do duchovného kráľovstva.... prostredníctvom Jeho ukrižovania.... (2.11.1953)

Rozhodnutie vôle, kroré bolo požadované/očakávané od Mojej prvej stvorenej bytosti.... Lucifera.... sa v žiadnom prípade nepovažovalo za prikázanie, skôr to bola úplná sloboda v rozhodnutí bytosti riadiť svoju vôľu v oboch smeroch a smer jej vôle bol úplne založený na jej túžbe po moci a vláde. On si určite bol vedomý, že pochádza odo Mňa, ale veril tomu, že môže vládnuť aj sám, pretože Ma nevidel.... Poznal ma ako svoj zdroj, ale nechcel ma uznať.... A túto vôľu Som neumiestnenil Ja do bytosti, ale samotná bytosť zmenila odo Mňa darovanú slobodnú vôľu.

To bol rozdiel medzi prvým pádom Lucifera a pádom a prvým hriechom prvého človeka.... pretože v ňom bola stále zlá/opačná vôľa, a preto Som mu dal prikázanie, ktoré by nemal prekročiť.... prikázanie, ktoré mohol ľahko udržať, keby ho protivný duch neovplyvnil, ktorý bol na človeka taký silný, keďže človek bola stále jeho súčasťou.... keďže ešte nezískal dokonalosť, ktorá by pádu znemožnila.

Dokonalý človek by nemohol padnúť, to znamená, že by nemohol porušiť toto prikázanie, pretože dokonalý duch v človekovi by mu zabránil v každej činnosti odporujúcej Bohu.... Ale stvorenie človeka bolo iba dôsledkom Luciferovho pádu a jeho nasledovníkov, lebo by skutočne pre Mňa nebolo potrebné, aby duchovia, ktorí boli skrze Mňa pozvaní do života, dostali vonkajšiu podobu ako obal. Ľudská forma však v sebe už obsahovala padlého ducha, a preto bol človek Adam už zaťažený minulým hriechom, ktorý by napriek tomu mohol vzdialiť od seba, keby dodržal Moje prikázanie.

Bolo by možné pre neho, aby sa zbavil zdedeného hriechu.... ale jeho pád oddialil/spomalil návrat padlých duchov ku Mne znova na nekonečne dlhé časové obdobie. Napriek tomu je to možné prostredníctvom spásy človekom Ježišom, ktorý bez akéhokoľvek prikázania z Mojej strany urobil to, čo mal urobiť človek Adam.... úplne prijať Moju vôľu a životom lásky na Zemi opäť sa spojiť so Mnou a dosiahnuť úplné vlastníctvo sily a svetla.

AMEŇ

Prevajalci