Váš ľudský intelekt chápe absolútnu, čiže hlbšiu pravdu iba do určitej miery, pretože čisto duchovné veci môžu byť vysvetlené len duchovne. Toto vysvetlenie je prijímané skrze ducha vo vás a je tiež prenášané do intelektu prostredníctvom duše, ale intelekt je stále zaťažený pozemskými vecmi (svetom), a preto nemôže preniknúť tak hlboko do duchovného poznania, tak aby mu bolo všetko jasné. Môj duch sa však prejavuje vo vás prostredníctvom duchovnej iskry a ten, kto má lásku, tiež chápe význam toho, čo mu oznamujem:
Moja tvorivá vôľa bola nadrozmerná (obrovská), moja moc nevyčerpateľná a našiel som Svoju blaženosť v realizácii svojich myšlienok a plánov. A táto blaženosť sa chcela sama vyjadriť, Moja láska sa chcela odovzdať, Ja som chcel mať pri sebe ďalšiu bytosť, ktorá by sa z toho tešila, čo mi prinášalo neskutočné šťastie. Cítil som svoju osamelosť ako nedostatok, ktorý som mohol kedykoľvek odstrániť, ako som to chcel.... Ja som chcel seba znovu objaviť v bytosti, ktorá by mala byť úzko spojená (zjednotená) so mnou, ako zrkadlo samého Mňa, ako Môj obraz, aby som ho mohol obdarovať neobmedzenou blaženosťou, a tým tiež zvýšiť Moju blaženosť. Ja som chcel vytvoriť takúto bytosť a tá vôľa bola dostatočná, lebo Moja vôľa bola sila, ktorá vždy pracovala (pôsobila) skrze lásku a múdrosť. Bytosť, ktorá bola so Mňa externalizovaná (vytiahnutá, vyžiarená), bola vskutku Moja predstava (obraz), ale nemohla Ma vidieť, pretože keby Ma mohla vidieť, ona by vďaka preveľkej blaženosti prestála jestvovať, pretože pozerať sa na Mňa by nemohla vydržať žiadnu bytosť (= v zmysle, „nikto nemôže vidieť Boha v jeho podstate, aby pri tom zostal živý“, 2. Mojžišova 33, 20). Lebo každá bytosť, dokonca aj Môj najdokonalejší obraz, je vždy len produktom sily Mojej lásky, zatiaľ čo Ja sám som sila lásky a rozosvecujem všetko v neporovnateľnej sile (alebo „neporovnateľným svetlom“), preto som nemohol byť viditeľný pre bytosti, ktoré boli vyjadrené (stvorené) so Mňa. Ale v tejto stvorenej bytosti som pre Mňa mal nádobu, do ktorej mohla Moja moc lásky nepretržite prúdiť, preto ona cez ten neustály prúd Mojej sily tiež prijala Moju tvorivú vôľu, Moju silu, Moju múdrosť a Moju lásku neobmedzene. Takže teraz mohla cítiť tú istú blaženosť, mohla využiť svoju moc podľa svojej vôle, mohla by byť tvorivo aktívna pre svoje vlastné potešenie, a tak neustále zvyšovať Moju blaženosť, pretože to bola Moja moc, ktorá to umožnila a jeho šťastie bolo Mojim potešením.
A teraz, prostredníctvom tejto bytosti, sa objavilo nespočetné množstvo identických bytostí. Boli to všetky deti Mojej lásky, v žiarivom svetle, v najvyššej dokonalosti, pretože z Môjho obrazu, ktorý som stvoril a Mojej nekonečnej lásky, sa mohlo objaviť len to najdokonalejšie, pretože naša vôľa bola rovnaká. Obe naše lásky boli znovuobjavené v stvorených bytostiach, pretože nejestvovalo nič nedokonalé, až zatiaľ, kým Moja vôľa a Moja Láska pracovali/pôsobili cez prvú stvorenú bytosť. Bol to svetlom naplnený duchový svet, v ktorom boli pôvodne stvorené duchovné bytosti vo veľkom počte.... Moja sila prúdila neobmedzene na bytosť, ktorú som si zvolil za nositeľa svetla a moci.... A samotná bytosť bola nevýslovne šťastná.... Ale Ja som tiež chcel zvýšiť túto blaženosť; Chcel som, aby nebola viazaná na Moju vôľu (alebo „viazaná Mojou vôľou“), ale aby všetko vykonávala svoju vlastnú vôľu, ktorá.... keď bola bytosť dokonalá a takou by tiež zostala.... bola by Moja vôľa. Pretože som ju Ja stvoril nebola schopná mať inú vôľu. Chcel som však, aby bola schopná konať a vytvárať slobodne/samostatne.... pretože je jediná vlastnosť Božskej bytosti, že láska sama v sebe je taká silná, a je rozhodujúcim prvkom pre vôľu, ktorá je namierená smerom Mojej vôle. Chcel som prijať túto lásku od Mojej prvej stvorenej bytosti, ktorá tým spôsobom mala vstúpiť do najvyššej dokonalosti svojho bytia (čiže, výsledkom toho mala byť úplná dokonalosť bytosti), aby už nepôsobila (samostatne) ako stvorená bytosť v súlade s Mojou vôľou, ale mala by mať neobmedzenú blaženosť zjednotenia/zlučovania sa s Mojou vôľou príčinou lásky ku Mne....
Ale aby bolo možné prejsť tým testom lásky a vôle, musela sa pohybovať v úplnej slobodnej vôli. Nevidela Ma, ale Ma poznala/priznala, pretože stála vo svetle.... Ale videla tie nespočetné bytosti, ktoré jestvovali skrze jej vôľu, a cítila sa ako ich stvoriteľ, hoci to vedela, že moc na to mala odo Mňa.... A bytosť mi závidela pre Moju silu.... Aj keď dokonca bola viditeľná bytostiam, ktoré stvorila, predsa bola si vedomá svojho pôvodu od Mňa, napriek tomu vzala suverénne právo nad týmito bytosťami pre seba, prezentujúc im seba ako zdroj moci, ako jedinú silu, ktorá je schopná vytvárať.... Navyše, odoprela Mi lásku aby bola schopná vládnuť.... Je pre vás ľudí nepochopiteľný tento proces, ktorým sebavedomá bytosť bola schopná stratiť sa v úplne nesprávnom myslení, no to sa vysvetľuje slobodnou vôľou, ktorá s cieľom aby sa stala aktívnou, musí mať možnosť (môže a nemusí) pochybného výberu.
Nositeľ svetla a moci videl na jednej strane dôkazy o sile pôsobiacej srze neho, ale nevidel sám zdroj sily. A tak sa pozdvihol ako vládca nad svojimi stvorenými duchovnými bytostiami a tiež sa im snažil reprezentovať Moje nejestvovanie. Snažil sa im preniesť svoju už teraz protirečivú vôľu.... A teraz prišiel okamih rozhodnutia, dôkaz ich dokonalosti, dokonca aj pre tie stvorenia, ktoré vytvoril Nositeľ svetla skrze Moju moc.... Moja moc bola vo všetkých týchto bytostiach základným prvkom, boli naplnení svetlom a horeli láskou ku Mne, ktorého nevideli, ale poznali/priznávali. Ale mali tiež lásku k svojmu tvorcovi, pretože sila, ktorá ich vytvorila, bola láska, ktorá pretekala prvou stvorenou bytosťou a umožnila jej vytvárať. Táto láska sa teraz musela rozhodnúť, a rozdelila sa....
Medzi duchovnými bytostiami sa objavil desivý zmätok, ktorým boli nútené urobiť rozhodnutie. Ale.... pretože Moja moc lásky pôsobila ako svetlo.... bolo pochopiteľné, že v mnohých bytostiach bola silnejšia túžba k prvotnému prameňu moci, a tak ich láska klesala oproti tomu, ktorý sa oddelil odo Mňa a so zvýšenou silou tlačil smerom ku Mne.... Pre svetlo v nich bolo poznanie, že Ja som láska z večnosti. Každá bytosť mala poznanie, ale aj slobodnú vôľu, ktorá nebola viazaná poznaním, inak by to bolo nespravodlivé. A duchovný svet sa rozdelil.... externalizovaná bytosť mala svojich nasledovateľov, rovnako ako aj Ja svojich, aj keď som nebol viditeľný. Pôsobenie Mojej moci však bolo taká silné, že mnohé bytosti sa odvrátili od toho, ktorý sa chcel postaviť proti Mne. Ich vôľa zostala v správnom smere, zatiaľ čo nositeľ svetla s jeho nasledovníkmi namieril vôľu nesprávne, takže sa od Mňa dobrovoľne oddelili, a spôsobilo to pád do priepasti.
Na ten spôsob nositeľ svetla (Lucifer), úplne osvietená bytosť, ktorú som externalizoval (=vyžiaril som ho zo Seba), stala sa Mojim protivníkom/nepriateľom, zatiaľ čo všetko to čo sa z neho vynorilo, čo bolo stvorené láskou nás oboch, sa čiastočne obrátilo ku Mne, čiastočne k nemu, v závislosti od žiare lásky, ktorou bolo preniknuté. Akonáhle sa nositeľ svetla odo Mňa oddelil, bytosti zažili nedefinovanú túžbu po určitom/definovanom póle. Slobodná vôľa sa začala rozvíjať/objavovať.... neboli násilne ovplyvňovaní Mnou alebo Mojím protivníkom, boli iba vystavení vyžarovaniu oboch síl, ktoré chcely získať každú bytosť pre seba. Prúd Mojej moci bola čistá láska a dotýkal sa bytostí tak mocne, že ma poznali/priznali bez toho, aby Ma videli, ale mohli tiež rozpoznať zmenu vôle Mojej prvej stvorenej bytosti. No keďže boli schopní vidieť túto bytosť, mnohí ho nasledovali, to znamená, že boli podriadení jeho vôli, a tak sa odo Mňa vzdialili. Ale iné pôvodne stvorené bytosti sa cítili ako Moje deti a dobrovoľne zostali Mne verné, iba že ich počet bol oveľa menší. Boli to prvé stvorené bytosti, ktoré vznikli z najblaženejšej tvorivej vôle Môjho nositeľa svetla a z môjho obrovského prílivu sily lásky, ktorá ho napĺňala. A táto sila lásky bola neoddeliteľnou súčasťou týchto bytostí a neustále ich tlačila smerom ku Mne, pretože spoznali prítomnú vôľu svojho tvorcu ako zlú, a preto sa od neho odvrátili. Dokonca aj ostatné bytosti by to dokázali rozpoznať, ale slepo nasledovali toho, ktorého mohli vidieť, a ich vôľa bola rešpektovaná a nijakým spôsobom som ju nechcel ovplyvniť, pretože toto rozhodnutie vôle sa muselo uskutočniť, aby sa stvorené bytosti formovali k nezávislej dokonalosti. Bytosť, ktorá ma opustila, potiahla za sebou do priepasti veľký počet nasledovníkov, pretože vzdialiť sa od Mňa znamenalo usilovať sa o priepasť, zamerať sa na úplne opačný stav, čo znamená tmu a slabosť, stratu vedomosti a sily. Zatiaľ čo Moje deti zostali v najjasnejšom svetle a nesmiernej sile a blaženosti.
Po tomto páde Lucifera, nositeľa svetla, bola jeho sila zlomená/porazená.... Už nemohol pracovať a tvoriť, hoci som ho nezbavil jeho sily (v zmysle „vziať mu silu“), pretože bol mojím stvorením. Jeho sila a moc bola v jeho nasledovníkoch, nad ktorým teraz vládol ako knieža temnoty. Ale aj oni sú tiež produkty Mojej lásky, ktoré nenechám navždy svojmu protivníkovi. Pokiaľ tieto bytosti stále zdieľajú jeho vôľu, patria jemu; Akonáhle sa Mi podarí obrátiť ich vôľu smerom ku Mne, on ich stratí, a tak sa jeho sila zmenšuje rovnako, ako Ja prepúšťam väzňov z jeho kontroly, čo však vždy predpokladá slobodnú vôľu bytosti.
A toto je zámerom Môjho večného plánu Spasenia, ktorý je horlivo a láskyplne podporovaný všetkými obyvateľmi kráľovstva svetla, Mojimi anjelmi a archanjelami, pretože sú to všetci Moji spolupracovníci, ktorí sa snažia znovu priniesť blaženosť ich padlým bratom, ktorú (blaženosť) kedysi dobrovoľne zapreli.... A toto dielo vyslobodenia sa podarí, aj keď to vyžaduje večné časy, až kým sa Mi posledný, raz padlý duch nevráti, dokonca kým sa Moja prvá bytosť, ktorá sa raz vynorila z Mojej lásky, ku Mne znovu nepriblíži v túžbe po Mojej láske.... dokiaľ sa ona v pokání nevráti do Otcovho domu, ktorý raz dobrovoľne opustila....
AMEŇ
PrekladateliaComo ser humano o seu intelecto só em certa medida pode compreender a verdade mais profunda, pois as coisas puramente espirituais só podem ser explicadas espiritualmente, esta explicação é recebida pelo espírito dentro de si e certamente também transmitida ao intelecto através da alma, no entanto esta última ainda está demasiado sobrecarregada com a terra e, portanto, incapaz de penetrar o conhecimento espiritual tão profundamente que tudo é claro para ela. O meu espírito, no entanto, anuncia-se a si próprio através da centelha espiritual que há em si, e qualquer pessoa que tenha amor também compreende o significado do que lhe proclamo:
A minha vontade de moldar as coisas era demasiado grande, a minha força inesgotável, e encontrei a minha felicidade na realização dos meus pensamentos e planos. E esta felicidade queria comunicar-se, o Meu amor queria entregar-se, eu queria outro ser além de Mim mesmo para desfrutar do que Me fez indizívelmente feliz. Senti que a minha solidão era uma falha que eu podia remediar a qualquer momento, assim que quisesse.... E eu queria encontrar-Me novamente num ser que deveria estar mais intimamente unido a Mim, que eu queria moldar como um espelho de Mim mesmo, como a Minha imagem, a fim de poder dar-lhe uma felicidade ilimitada e assim também aumentar novamente a Minha felicidade. Eu queria criar tal ser, e esta vontade era suficiente, pois a minha vontade era força e sempre trabalhou com amor e sabedoria.
O ser que emergiu de Mim era de facto a Minha imagem, mas não podia ver-Me porque, se pudesse ver-Me, teria falecido de felicidade, porque nenhum ser podia suportar a visão de Mim, pois cada ser, mesmo a imagem mais perfeita de Mim mesmo, é apenas um produto da Minha força de amor, enquanto que Eu Sou a força do amor Mim mesmo e irradio tudo com uma força incomparável, mas por isso não era visível para o ser que emergiu de Mim. No entanto, eu tinha criado um recipiente para Mim mesmo neste ser em que a Minha força de amor podia fluir constantemente, um ser que por isso também recebeu de Mim a Minha vontade criativa, a Minha força, a Minha sabedoria e o Meu amor em abundância através do constante influxo de força de Mim. Assim, pôde agora sentir a mesma felicidade, pôde despojar-se da sua força de acordo com a sua vontade, foi capaz de ser criativamente activo, de se fazer feliz, e assim aumentar constantemente a Minha felicidade porque a Minha força permitiu que este ser o fizesse, e eu deliciei-me com a sua felicidade....
E agora inúmeros seres idênticos emergiram desse ser.... Eram todos filhos do Meu amor, em luz radiante, na mais alta perfeição, pois só o mais perfeito poderia emergir da imagem de Mim mesmo e do Meu infinito amor criado por Mim, porque ambas as nossas vontades eram as mesmas, ambas o nosso amor se reflectia nos seres criados, porque não havia nada de imperfeito enquanto a Minha vontade e o Meu amor funcionassem através daquele ser criado pela primeira vez. Era um mundo de espíritos cheio de luz, havia um grande número de espíritos criados originalmente.... a força de Mim fluía sem restrições para o ser que eu tinha escolhido para ser o portador de luz e força....
E o próprio ser foi feliz.... Mas também queria aumentar esta felicidade; queria que ela não estivesse ligada à Minha vontade, mas que fosse activa por vontade própria, o que.... se o ser fosse perfeito e permanecesse.... foi a Minha vontade. Pois o ser, sendo criado por Mim, era incapaz de qualquer outra vontade. Mas eu queria que ele pudesse fazer o que quisesse, porque esta era a primeira característica de um ser divino, que o amor é tão poderoso nele que determina uma vontade que é igualmente dirigida para Mim. Queria receber este amor do Meu primeiro ser criado, mas ao mesmo tempo também se destinava a levar o ser à mais alta perfeição, para que já não funcionasse como um ser criado de acordo com a Minha vontade, mas, tendo entrado na Minha vontade por amor, era para desfrutar de felicidade ilimitada.... Mas para passar esta prova de vontade e amor teve de se movimentar em completa liberdade de vontade. Não me viu, mas reconheceu-me, pois estava na luz.... Mas viu os inúmeros seres que a sua vontade tinha trazido à existência e sentiu-se como seu produtor, apesar de saber que tinha recebido a força de Me.... E o ser invejado Eu a força.... Sendo visível para os seres que criou, estava no entanto consciente da sua origem de Mim, mas reivindicou o direito de governar esses seres para si próprio, apresentando-se a eles como a fonte de força, como o único poder capaz de criar.... Denunciava-me efectivamente o amor para poder governar.... Este processo é incompreensível para vós, humanos, que um ser consciente de si mesmo possa desviar-se para um pensamento completamente errado, mas o livre arbítrio explica isso, o que, para poder agir, também poderia escolher negativamente, mas não tinha de escolher.
O portador da luz e do poder viu de um lado a evidência do poder dirigido através dele, mas não viu a fonte do poder em si. Assim, ele elevou-se para governar os seus espíritos criados e também procurou retratar Mim Mesmo como inexistente para eles. Ele procurou transferir a sua vontade, agora afastada de Mim, para aqueles.... E agora chegou o momento da decisão, a prova da sua perfeição, também para estes seres criados pelo portador da luz usando a Minha força.... A minha força estava em todos estes seres, estavam cheios de luz e brilhavam de amor por Mim, que não viam mas que, no entanto, reconheciam. Mas também se viraram para o seu Criador com amor, porque a força que os criou foi o amor que fluíra através do ser criado pela primeira vez e que lhe permitiu criar. Este amor estava agora a decidir, e dividiu-se....
Surgiu uma confusão profana entre os seres espirituais que se sentiram instados a tomar uma decisão. Mas também era compreensível novamente.... uma vez que a Minha força de amor funcionava como uma.... leve que o impulso para a fonte original de força era mais forte em muitos seres, que o amor diminuía para aquele que se separava de Mim e se empurrava para Mim com mais força.... Pois a luz neles era a realização de que eu era amor desde a eternidade. Embora cada ser tivesse tido a realização, também tinha o livre arbítrio que não estava vinculado à realização ou teria sido desprovido de liberdade. E o mundo espiritual dividiu-se.... O ser à parte de Mim tinha os seus seguidores, tal como Eu próprio, embora eu não fosse visível. Mas a força de Mim teve um efeito tão forte que muitos seres se afastaram daquele que se queria opor a Mim.... A sua vontade permaneceu correctamente dirigida, enquanto que o portador da luz e os seus seguidores dirigiram a sua vontade de forma errada, separando-se assim de Mim em termos de vontade e isto significou a sua queda no abismo....
Assim o portador da luz, o ser mais leve que emergiu de Mim, tornou-se o Meu adversário, enquanto o ser que emergiu dele, que criou ambas as nossas vontades de amor, voltou-se em parte para Mim e em parte para ele, dependendo da emanação de amor pela qual foi preenchido. Pois com o momento da separação do portador da luz de Mim, um desejo indeterminado de um pólo solidificado também surgiu nos seres. O livre arbítrio começou a desdobrar-se.... eles não foram influenciados à força por Mim nem pelo Meu adversário, mas apenas iluminados por ambas as nossas forças que cada ser queria ganhar para si próprio. O meu fluxo de força foi apenas amor e tocou tão poderosamente os seres que eles Me reconheceram sem Me verem, mas também foram capazes de reconhecer a mudança de vontade do Meu Ser criado pela primeira vez. Mas como puderam ver este Ser, muitos seguiram-no, ou seja, subordinaram-se à sua vontade e assim se afastaram de Mim. Mas igualmente, os seres criados originalmente sentiam-se como Meus filhos e permaneceram fiéis a Mim por vontade própria, apenas o seu número era muito menor. Estes foram os primeiros seres criados que foram trazidos à existência pela vontade criativa mais feliz do meu portador da luz e pela força imensurável do amor. E esta força de amor era também inerente a estes seres e incitava-os constantemente para Mim, pois reconheciam a vontade presente do seu Criador como errada e por isso se afastaram d'Ele. Este reconhecimento também teria sido possível para os outros seres mas eles seguiram cegamente aquele que podiam ver, e a sua vontade foi respeitada e de forma alguma influenciada por Mim porque esta decisão de vontade teve de ser tomada para moldar o ser criado na perfeição independente. O ser que Me deixou arrastou um grande seguimento com ele para o abismo, pois partir de Mim significa lutar para o abismo, aproximar-se de um estado completamente oposto, o que significa, portanto, escuridão e impotência, falta de conhecimento e força. Enquanto que os meus filhos permaneceram na luz mais radiante e na força imensurável, em êxtase.
Após esta queda de Lúcifer, o portador da luz, a sua força foi quebrada.... Ele já não podia criar e moldar, embora eu não lhe tenha retirado as forças porque ele era o meu ser criado. O seu poder e força era o seu apêndice sobre o qual governava agora como o príncipe das trevas. Mas são também os Meus produtos de amor que não deixo para sempre ao Meu adversário. Enquanto estes seres ainda carregarem a sua vontade, eles pertencem-lhe; mas assim que eu consegui virar a sua vontade para Mim, ele perdeu-os, e assim o seu poder diminui na mesma medida em que eu liberto o ser em cativeiro do seu controlo, o que, contudo, requer sempre o livre arbítrio do ser. E este é o propósito do Meu eterno plano de Salvação, que é apoiada com grande entusiasmo e amor por todos os habitantes do reino da luz, pelos Meus anjos e arcanjos, pois todos eles são Meus colaboradores que se esforçam por devolver aos irmãos caídos a bem-aventurança que outrora perderam voluntariamente.... E este trabalho de libertação será bem sucedido, mesmo que requeira tempos eternos até ao último, uma vez caído, até que o Meu primeiro ser, que emergiu do Meu amor, também se aproxima de Mim novamente em desejo do Meu amor.... até que, também ela, regresse arrependida à casa do Pai, que uma vez deixou.... voluntariamente_>Ámen
Prekladatelia