5612 Prvá stvorená bytosť.... nositeľ Svetla (LUCIFER).... OdpadNUTIE OD Boha.
28 februára 1953: Kniha 62
Váš ľudský intelekt chápe absolútnu, čiže hlbšiu pravdu iba do určitej miery, pretože čisto duchovné veci môžu byť vysvetlené len duchovne. Toto vysvetlenie je prijímané skrze ducha vo vás a je tiež prenášané do intelektu prostredníctvom duše, ale intelekt je stále zaťažený pozemskými vecmi (svetom), a preto nemôže preniknúť tak hlboko do duchovného poznania, tak aby mu bolo všetko jasné. Môj duch sa však prejavuje vo vás prostredníctvom duchovnej iskry a ten, kto má lásku, tiež chápe význam toho, čo mu oznamujem:
Moja tvorivá vôľa bola nadrozmerná (obrovská), moja moc nevyčerpateľná a našiel som Svoju blaženosť v realizácii svojich myšlienok a plánov. A táto blaženosť sa chcela sama vyjadriť, Moja láska sa chcela odovzdať, Ja som chcel mať pri sebe ďalšiu bytosť, ktorá by sa z toho tešila, čo mi prinášalo neskutočné šťastie. Cítil som svoju osamelosť ako nedostatok, ktorý som mohol kedykoľvek odstrániť, ako som to chcel.... Ja som chcel seba znovu objaviť v bytosti, ktorá by mala byť úzko spojená (zjednotená) so mnou, ako zrkadlo samého Mňa, ako Môj obraz, aby som ho mohol obdarovať neobmedzenou blaženosťou, a tým tiež zvýšiť Moju blaženosť. Ja som chcel vytvoriť takúto bytosť a tá vôľa bola dostatočná, lebo Moja vôľa bola sila, ktorá vždy pracovala (pôsobila) skrze lásku a múdrosť. Bytosť, ktorá bola so Mňa externalizovaná (vytiahnutá, vyžiarená), bola vskutku Moja predstava (obraz), ale nemohla Ma vidieť, pretože keby Ma mohla vidieť, ona by vďaka preveľkej blaženosti prestála jestvovať, pretože pozerať sa na Mňa by nemohla vydržať žiadnu bytosť (= v zmysle, „nikto nemôže vidieť Boha v jeho podstate, aby pri tom zostal živý“, 2. Mojžišova 33, 20). Lebo každá bytosť, dokonca aj Môj najdokonalejší obraz, je vždy len produktom sily Mojej lásky, zatiaľ čo Ja sám som sila lásky a rozosvecujem všetko v neporovnateľnej sile (alebo „neporovnateľným svetlom“), preto som nemohol byť viditeľný pre bytosti, ktoré boli vyjadrené (stvorené) so Mňa. Ale v tejto stvorenej bytosti som pre Mňa mal nádobu, do ktorej mohla Moja moc lásky nepretržite prúdiť, preto ona cez ten neustály prúd Mojej sily tiež prijala Moju tvorivú vôľu, Moju silu, Moju múdrosť a Moju lásku neobmedzene. Takže teraz mohla cítiť tú istú blaženosť, mohla využiť svoju moc podľa svojej vôle, mohla by byť tvorivo aktívna pre svoje vlastné potešenie, a tak neustále zvyšovať Moju blaženosť, pretože to bola Moja moc, ktorá to umožnila a jeho šťastie bolo Mojim potešením.
A teraz, prostredníctvom tejto bytosti, sa objavilo nespočetné množstvo identických bytostí. Boli to všetky deti Mojej lásky, v žiarivom svetle, v najvyššej dokonalosti, pretože z Môjho obrazu, ktorý som stvoril a Mojej nekonečnej lásky, sa mohlo objaviť len to najdokonalejšie, pretože naša vôľa bola rovnaká. Obe naše lásky boli znovuobjavené v stvorených bytostiach, pretože nejestvovalo nič nedokonalé, až zatiaľ, kým Moja vôľa a Moja Láska pracovali/pôsobili cez prvú stvorenú bytosť. Bol to svetlom naplnený duchový svet, v ktorom boli pôvodne stvorené duchovné bytosti vo veľkom počte.... Moja sila prúdila neobmedzene na bytosť, ktorú som si zvolil za nositeľa svetla a moci.... A samotná bytosť bola nevýslovne šťastná.... Ale Ja som tiež chcel zvýšiť túto blaženosť; Chcel som, aby nebola viazaná na Moju vôľu (alebo „viazaná Mojou vôľou“), ale aby všetko vykonávala svoju vlastnú vôľu, ktorá.... keď bola bytosť dokonalá a takou by tiež zostala.... bola by Moja vôľa. Pretože som ju Ja stvoril nebola schopná mať inú vôľu. Chcel som však, aby bola schopná konať a vytvárať slobodne/samostatne.... pretože je jediná vlastnosť Božskej bytosti, že láska sama v sebe je taká silná, a je rozhodujúcim prvkom pre vôľu, ktorá je namierená smerom Mojej vôle. Chcel som prijať túto lásku od Mojej prvej stvorenej bytosti, ktorá tým spôsobom mala vstúpiť do najvyššej dokonalosti svojho bytia (čiže, výsledkom toho mala byť úplná dokonalosť bytosti), aby už nepôsobila (samostatne) ako stvorená bytosť v súlade s Mojou vôľou, ale mala by mať neobmedzenú blaženosť zjednotenia/zlučovania sa s Mojou vôľou príčinou lásky ku Mne....
Ale aby bolo možné prejsť tým testom lásky a vôle, musela sa pohybovať v úplnej slobodnej vôli. Nevidela Ma, ale Ma poznala/priznala, pretože stála vo svetle.... Ale videla tie nespočetné bytosti, ktoré jestvovali skrze jej vôľu, a cítila sa ako ich stvoriteľ, hoci to vedela, že moc na to mala odo Mňa.... A bytosť mi závidela pre Moju silu.... Aj keď dokonca bola viditeľná bytostiam, ktoré stvorila, predsa bola si vedomá svojho pôvodu od Mňa, napriek tomu vzala suverénne právo nad týmito bytosťami pre seba, prezentujúc im seba ako zdroj moci, ako jedinú silu, ktorá je schopná vytvárať.... Navyše, odoprela Mi lásku aby bola schopná vládnuť.... Je pre vás ľudí nepochopiteľný tento proces, ktorým sebavedomá bytosť bola schopná stratiť sa v úplne nesprávnom myslení, no to sa vysvetľuje slobodnou vôľou, ktorá s cieľom aby sa stala aktívnou, musí mať možnosť (môže a nemusí) pochybného výberu.
Nositeľ svetla a moci videl na jednej strane dôkazy o sile pôsobiacej srze neho, ale nevidel sám zdroj sily. A tak sa pozdvihol ako vládca nad svojimi stvorenými duchovnými bytostiami a tiež sa im snažil reprezentovať Moje nejestvovanie. Snažil sa im preniesť svoju už teraz protirečivú vôľu.... A teraz prišiel okamih rozhodnutia, dôkaz ich dokonalosti, dokonca aj pre tie stvorenia, ktoré vytvoril Nositeľ svetla skrze Moju moc.... Moja moc bola vo všetkých týchto bytostiach základným prvkom, boli naplnení svetlom a horeli láskou ku Mne, ktorého nevideli, ale poznali/priznávali. Ale mali tiež lásku k svojmu tvorcovi, pretože sila, ktorá ich vytvorila, bola láska, ktorá pretekala prvou stvorenou bytosťou a umožnila jej vytvárať. Táto láska sa teraz musela rozhodnúť, a rozdelila sa....
Medzi duchovnými bytostiami sa objavil desivý zmätok, ktorým boli nútené urobiť rozhodnutie. Ale.... pretože Moja moc lásky pôsobila ako svetlo.... bolo pochopiteľné, že v mnohých bytostiach bola silnejšia túžba k prvotnému prameňu moci, a tak ich láska klesala oproti tomu, ktorý sa oddelil odo Mňa a so zvýšenou silou tlačil smerom ku Mne.... Pre svetlo v nich bolo poznanie, že Ja som láska z večnosti. Každá bytosť mala poznanie, ale aj slobodnú vôľu, ktorá nebola viazaná poznaním, inak by to bolo nespravodlivé. A duchovný svet sa rozdelil.... externalizovaná bytosť mala svojich nasledovateľov, rovnako ako aj Ja svojich, aj keď som nebol viditeľný. Pôsobenie Mojej moci však bolo taká silné, že mnohé bytosti sa odvrátili od toho, ktorý sa chcel postaviť proti Mne. Ich vôľa zostala v správnom smere, zatiaľ čo nositeľ svetla s jeho nasledovníkmi namieril vôľu nesprávne, takže sa od Mňa dobrovoľne oddelili, a spôsobilo to pád do priepasti.
Na ten spôsob nositeľ svetla (Lucifer), úplne osvietená bytosť, ktorú som externalizoval (=vyžiaril som ho zo Seba), stala sa Mojim protivníkom/nepriateľom, zatiaľ čo všetko to čo sa z neho vynorilo, čo bolo stvorené láskou nás oboch, sa čiastočne obrátilo ku Mne, čiastočne k nemu, v závislosti od žiare lásky, ktorou bolo preniknuté. Akonáhle sa nositeľ svetla odo Mňa oddelil, bytosti zažili nedefinovanú túžbu po určitom/definovanom póle. Slobodná vôľa sa začala rozvíjať/objavovať.... neboli násilne ovplyvňovaní Mnou alebo Mojím protivníkom, boli iba vystavení vyžarovaniu oboch síl, ktoré chcely získať každú bytosť pre seba. Prúd Mojej moci bola čistá láska a dotýkal sa bytostí tak mocne, že ma poznali/priznali bez toho, aby Ma videli, ale mohli tiež rozpoznať zmenu vôle Mojej prvej stvorenej bytosti. No keďže boli schopní vidieť túto bytosť, mnohí ho nasledovali, to znamená, že boli podriadení jeho vôli, a tak sa odo Mňa vzdialili. Ale iné pôvodne stvorené bytosti sa cítili ako Moje deti a dobrovoľne zostali Mne verné, iba že ich počet bol oveľa menší. Boli to prvé stvorené bytosti, ktoré vznikli z najblaženejšej tvorivej vôle Môjho nositeľa svetla a z môjho obrovského prílivu sily lásky, ktorá ho napĺňala. A táto sila lásky bola neoddeliteľnou súčasťou týchto bytostí a neustále ich tlačila smerom ku Mne, pretože spoznali prítomnú vôľu svojho tvorcu ako zlú, a preto sa od neho odvrátili. Dokonca aj ostatné bytosti by to dokázali rozpoznať, ale slepo nasledovali toho, ktorého mohli vidieť, a ich vôľa bola rešpektovaná a nijakým spôsobom som ju nechcel ovplyvniť, pretože toto rozhodnutie vôle sa muselo uskutočniť, aby sa stvorené bytosti formovali k nezávislej dokonalosti. Bytosť, ktorá ma opustila, potiahla za sebou do priepasti veľký počet nasledovníkov, pretože vzdialiť sa od Mňa znamenalo usilovať sa o priepasť, zamerať sa na úplne opačný stav, čo znamená tmu a slabosť, stratu vedomosti a sily. Zatiaľ čo Moje deti zostali v najjasnejšom svetle a nesmiernej sile a blaženosti.
Po tomto páde Lucifera, nositeľa svetla, bola jeho sila zlomená/porazená.... Už nemohol pracovať a tvoriť, hoci som ho nezbavil jeho sily (v zmysle „vziať mu silu“), pretože bol mojím stvorením. Jeho sila a moc bola v jeho nasledovníkoch, nad ktorým teraz vládol ako knieža temnoty. Ale aj oni sú tiež produkty Mojej lásky, ktoré nenechám navždy svojmu protivníkovi. Pokiaľ tieto bytosti stále zdieľajú jeho vôľu, patria jemu; Akonáhle sa Mi podarí obrátiť ich vôľu smerom ku Mne, on ich stratí, a tak sa jeho sila zmenšuje rovnako, ako Ja prepúšťam väzňov z jeho kontroly, čo však vždy predpokladá slobodnú vôľu bytosti.
A toto je zámerom Môjho večného plánu Spasenia, ktorý je horlivo a láskyplne podporovaný všetkými obyvateľmi kráľovstva svetla, Mojimi anjelmi a archanjelami, pretože sú to všetci Moji spolupracovníci, ktorí sa snažia znovu priniesť blaženosť ich padlým bratom, ktorú (blaženosť) kedysi dobrovoľne zapreli.... A toto dielo vyslobodenia sa podarí, aj keď to vyžaduje večné časy, až kým sa Mi posledný, raz padlý duch nevráti, dokonca kým sa Moja prvá bytosť, ktorá sa raz vynorila z Mojej lásky, ku Mne znovu nepriblíži v túžbe po Mojej láske.... dokiaľ sa ona v pokání nevráti do Otcovho domu, ktorý raz dobrovoľne opustila....
AMEŇ
Táto Vyhláška
Počúvať
stiahni ako MP3
Zobrazenie tlače
Rukopisy