Porovnať vyhlásenie s prekladom
Prvá stvorená bytosť.... nositeľ Svetla (LUCIFER).... OdpadNUTIE OD Boha.
Váš ľudský intelekt chápe absolútnu, čiže hlbšiu pravdu iba do určitej miery, pretože čisto duchovné veci môžu byť vysvetlené len duchovne. Toto vysvetlenie je prijímané skrze ducha vo vás a je tiež prenášané do intelektu prostredníctvom duše, ale intelekt je stále zaťažený pozemskými vecmi (svetom), a preto nemôže preniknúť tak hlboko do duchovného poznania, tak aby mu bolo všetko jasné. Môj duch sa však prejavuje vo vás prostredníctvom duchovnej iskry a ten, kto má lásku, tiež chápe význam toho, čo mu oznamujem:
Moja tvorivá vôľa bola nadrozmerná (obrovská), moja moc nevyčerpateľná a našiel som Svoju blaženosť v realizácii svojich myšlienok a plánov. A táto blaženosť sa chcela sama vyjadriť, Moja láska sa chcela odovzdať, Ja som chcel mať pri sebe ďalšiu bytosť, ktorá by sa z toho tešila, čo mi prinášalo neskutočné šťastie. Cítil som svoju osamelosť ako nedostatok, ktorý som mohol kedykoľvek odstrániť, ako som to chcel.... Ja som chcel seba znovu objaviť v bytosti, ktorá by mala byť úzko spojená (zjednotená) so mnou, ako zrkadlo samého Mňa, ako Môj obraz, aby som ho mohol obdarovať neobmedzenou blaženosťou, a tým tiež zvýšiť Moju blaženosť. Ja som chcel vytvoriť takúto bytosť a tá vôľa bola dostatočná, lebo Moja vôľa bola sila, ktorá vždy pracovala (pôsobila) skrze lásku a múdrosť. Bytosť, ktorá bola so Mňa externalizovaná (vytiahnutá, vyžiarená), bola vskutku Moja predstava (obraz), ale nemohla Ma vidieť, pretože keby Ma mohla vidieť, ona by vďaka preveľkej blaženosti prestála jestvovať, pretože pozerať sa na Mňa by nemohla vydržať žiadnu bytosť (= v zmysle, „nikto nemôže vidieť Boha v jeho podstate, aby pri tom zostal živý“, 2. Mojžišova 33, 20). Lebo každá bytosť, dokonca aj Môj najdokonalejší obraz, je vždy len produktom sily Mojej lásky, zatiaľ čo Ja sám som sila lásky a rozosvecujem všetko v neporovnateľnej sile (alebo „neporovnateľným svetlom“), preto som nemohol byť viditeľný pre bytosti, ktoré boli vyjadrené (stvorené) so Mňa. Ale v tejto stvorenej bytosti som pre Mňa mal nádobu, do ktorej mohla Moja moc lásky nepretržite prúdiť, preto ona cez ten neustály prúd Mojej sily tiež prijala Moju tvorivú vôľu, Moju silu, Moju múdrosť a Moju lásku neobmedzene. Takže teraz mohla cítiť tú istú blaženosť, mohla využiť svoju moc podľa svojej vôle, mohla by byť tvorivo aktívna pre svoje vlastné potešenie, a tak neustále zvyšovať Moju blaženosť, pretože to bola Moja moc, ktorá to umožnila a jeho šťastie bolo Mojim potešením.
A teraz, prostredníctvom tejto bytosti, sa objavilo nespočetné množstvo identických bytostí. Boli to všetky deti Mojej lásky, v žiarivom svetle, v najvyššej dokonalosti, pretože z Môjho obrazu, ktorý som stvoril a Mojej nekonečnej lásky, sa mohlo objaviť len to najdokonalejšie, pretože naša vôľa bola rovnaká. Obe naše lásky boli znovuobjavené v stvorených bytostiach, pretože nejestvovalo nič nedokonalé, až zatiaľ, kým Moja vôľa a Moja Láska pracovali/pôsobili cez prvú stvorenú bytosť. Bol to svetlom naplnený duchový svet, v ktorom boli pôvodne stvorené duchovné bytosti vo veľkom počte.... Moja sila prúdila neobmedzene na bytosť, ktorú som si zvolil za nositeľa svetla a moci.... A samotná bytosť bola nevýslovne šťastná.... Ale Ja som tiež chcel zvýšiť túto blaženosť; Chcel som, aby nebola viazaná na Moju vôľu (alebo „viazaná Mojou vôľou“), ale aby všetko vykonávala svoju vlastnú vôľu, ktorá.... keď bola bytosť dokonalá a takou by tiež zostala.... bola by Moja vôľa. Pretože som ju Ja stvoril nebola schopná mať inú vôľu. Chcel som však, aby bola schopná konať a vytvárať slobodne/samostatne.... pretože je jediná vlastnosť Božskej bytosti, že láska sama v sebe je taká silná, a je rozhodujúcim prvkom pre vôľu, ktorá je namierená smerom Mojej vôle. Chcel som prijať túto lásku od Mojej prvej stvorenej bytosti, ktorá tým spôsobom mala vstúpiť do najvyššej dokonalosti svojho bytia (čiže, výsledkom toho mala byť úplná dokonalosť bytosti), aby už nepôsobila (samostatne) ako stvorená bytosť v súlade s Mojou vôľou, ale mala by mať neobmedzenú blaženosť zjednotenia/zlučovania sa s Mojou vôľou príčinou lásky ku Mne....
Ale aby bolo možné prejsť tým testom lásky a vôle, musela sa pohybovať v úplnej slobodnej vôli. Nevidela Ma, ale Ma poznala/priznala, pretože stála vo svetle.... Ale videla tie nespočetné bytosti, ktoré jestvovali skrze jej vôľu, a cítila sa ako ich stvoriteľ, hoci to vedela, že moc na to mala odo Mňa.... A bytosť mi závidela pre Moju silu.... Aj keď dokonca bola viditeľná bytostiam, ktoré stvorila, predsa bola si vedomá svojho pôvodu od Mňa, napriek tomu vzala suverénne právo nad týmito bytosťami pre seba, prezentujúc im seba ako zdroj moci, ako jedinú silu, ktorá je schopná vytvárať.... Navyše, odoprela Mi lásku aby bola schopná vládnuť.... Je pre vás ľudí nepochopiteľný tento proces, ktorým sebavedomá bytosť bola schopná stratiť sa v úplne nesprávnom myslení, no to sa vysvetľuje slobodnou vôľou, ktorá s cieľom aby sa stala aktívnou, musí mať možnosť (môže a nemusí) pochybného výberu.
Nositeľ svetla a moci videl na jednej strane dôkazy o sile pôsobiacej srze neho, ale nevidel sám zdroj sily. A tak sa pozdvihol ako vládca nad svojimi stvorenými duchovnými bytostiami a tiež sa im snažil reprezentovať Moje nejestvovanie. Snažil sa im preniesť svoju už teraz protirečivú vôľu.... A teraz prišiel okamih rozhodnutia, dôkaz ich dokonalosti, dokonca aj pre tie stvorenia, ktoré vytvoril Nositeľ svetla skrze Moju moc.... Moja moc bola vo všetkých týchto bytostiach základným prvkom, boli naplnení svetlom a horeli láskou ku Mne, ktorého nevideli, ale poznali/priznávali. Ale mali tiež lásku k svojmu tvorcovi, pretože sila, ktorá ich vytvorila, bola láska, ktorá pretekala prvou stvorenou bytosťou a umožnila jej vytvárať. Táto láska sa teraz musela rozhodnúť, a rozdelila sa....
Medzi duchovnými bytostiami sa objavil desivý zmätok, ktorým boli nútené urobiť rozhodnutie. Ale.... pretože Moja moc lásky pôsobila ako svetlo.... bolo pochopiteľné, že v mnohých bytostiach bola silnejšia túžba k prvotnému prameňu moci, a tak ich láska klesala oproti tomu, ktorý sa oddelil odo Mňa a so zvýšenou silou tlačil smerom ku Mne.... Pre svetlo v nich bolo poznanie, že Ja som láska z večnosti. Každá bytosť mala poznanie, ale aj slobodnú vôľu, ktorá nebola viazaná poznaním, inak by to bolo nespravodlivé. A duchovný svet sa rozdelil.... externalizovaná bytosť mala svojich nasledovateľov, rovnako ako aj Ja svojich, aj keď som nebol viditeľný. Pôsobenie Mojej moci však bolo taká silné, že mnohé bytosti sa odvrátili od toho, ktorý sa chcel postaviť proti Mne. Ich vôľa zostala v správnom smere, zatiaľ čo nositeľ svetla s jeho nasledovníkmi namieril vôľu nesprávne, takže sa od Mňa dobrovoľne oddelili, a spôsobilo to pád do priepasti.
Na ten spôsob nositeľ svetla (Lucifer), úplne osvietená bytosť, ktorú som externalizoval (=vyžiaril som ho zo Seba), stala sa Mojim protivníkom/nepriateľom, zatiaľ čo všetko to čo sa z neho vynorilo, čo bolo stvorené láskou nás oboch, sa čiastočne obrátilo ku Mne, čiastočne k nemu, v závislosti od žiare lásky, ktorou bolo preniknuté. Akonáhle sa nositeľ svetla odo Mňa oddelil, bytosti zažili nedefinovanú túžbu po určitom/definovanom póle. Slobodná vôľa sa začala rozvíjať/objavovať.... neboli násilne ovplyvňovaní Mnou alebo Mojím protivníkom, boli iba vystavení vyžarovaniu oboch síl, ktoré chcely získať každú bytosť pre seba. Prúd Mojej moci bola čistá láska a dotýkal sa bytostí tak mocne, že ma poznali/priznali bez toho, aby Ma videli, ale mohli tiež rozpoznať zmenu vôle Mojej prvej stvorenej bytosti. No keďže boli schopní vidieť túto bytosť, mnohí ho nasledovali, to znamená, že boli podriadení jeho vôli, a tak sa odo Mňa vzdialili. Ale iné pôvodne stvorené bytosti sa cítili ako Moje deti a dobrovoľne zostali Mne verné, iba že ich počet bol oveľa menší. Boli to prvé stvorené bytosti, ktoré vznikli z najblaženejšej tvorivej vôle Môjho nositeľa svetla a z môjho obrovského prílivu sily lásky, ktorá ho napĺňala. A táto sila lásky bola neoddeliteľnou súčasťou týchto bytostí a neustále ich tlačila smerom ku Mne, pretože spoznali prítomnú vôľu svojho tvorcu ako zlú, a preto sa od neho odvrátili. Dokonca aj ostatné bytosti by to dokázali rozpoznať, ale slepo nasledovali toho, ktorého mohli vidieť, a ich vôľa bola rešpektovaná a nijakým spôsobom som ju nechcel ovplyvniť, pretože toto rozhodnutie vôle sa muselo uskutočniť, aby sa stvorené bytosti formovali k nezávislej dokonalosti. Bytosť, ktorá ma opustila, potiahla za sebou do priepasti veľký počet nasledovníkov, pretože vzdialiť sa od Mňa znamenalo usilovať sa o priepasť, zamerať sa na úplne opačný stav, čo znamená tmu a slabosť, stratu vedomosti a sily. Zatiaľ čo Moje deti zostali v najjasnejšom svetle a nesmiernej sile a blaženosti.
Po tomto páde Lucifera, nositeľa svetla, bola jeho sila zlomená/porazená.... Už nemohol pracovať a tvoriť, hoci som ho nezbavil jeho sily (v zmysle „vziať mu silu“), pretože bol mojím stvorením. Jeho sila a moc bola v jeho nasledovníkoch, nad ktorým teraz vládol ako knieža temnoty. Ale aj oni sú tiež produkty Mojej lásky, ktoré nenechám navždy svojmu protivníkovi. Pokiaľ tieto bytosti stále zdieľajú jeho vôľu, patria jemu; Akonáhle sa Mi podarí obrátiť ich vôľu smerom ku Mne, on ich stratí, a tak sa jeho sila zmenšuje rovnako, ako Ja prepúšťam väzňov z jeho kontroly, čo však vždy predpokladá slobodnú vôľu bytosti.
A toto je zámerom Môjho večného plánu Spasenia, ktorý je horlivo a láskyplne podporovaný všetkými obyvateľmi kráľovstva svetla, Mojimi anjelmi a archanjelami, pretože sú to všetci Moji spolupracovníci, ktorí sa snažia znovu priniesť blaženosť ich padlým bratom, ktorú (blaženosť) kedysi dobrovoľne zapreli.... A toto dielo vyslobodenia sa podarí, aj keď to vyžaduje večné časy, až kým sa Mi posledný, raz padlý duch nevráti, dokonca kým sa Moja prvá bytosť, ktorá sa raz vynorila z Mojej lásky, ku Mne znovu nepriblíži v túžbe po Mojej láske.... dokiaľ sa ona v pokání nevráti do Otcovho domu, ktorý raz dobrovoľne opustila....
AMEŇ
Prekladatelia
First created being.... Light bearer.... Apostasy from God....
Your human intellect is only able to understand profound truth to a certain degree, because pure spirituality is only spiritually explainable. This explanation will be accepted by the spirit within you and indeed also passed on via the soul to the intellect, but the intellect is still too earthly minded and therefore cannot delve so deeply into spiritual knowledge to understand everything. Nevertheless, My spirit expresses itself through the spiritual spark within you, and anyone who has love will also understand the meaning of what I say to him:
My creative will was immense, My strength inexhaustible, and I found My bliss in the implementation of My thoughts and plans. And this bliss wanted to express itself, My love wanted to give itself, I wanted another being beside Me to also enjoy what made Me indescribably happy. I experienced My solitude as a lack which I could change any time if I wanted to.... And I wanted to re-discover Myself in a being that should be closely united with Me, which I wanted to shape as a mirror of Myself, as My own image, to be able to bestow it with unlimited bliss and thereby increase My bliss too. I wanted to create such a being and this will sufficed, because My will was strength and always proceeded with love and wisdom. The entity I externalised from within Myself was indeed My image yet it could not see Me, had it been able to see Me it would have ceased to exist due to its beatitude, since no being could endure to behold Me. For every being, even the most perfect image of Myself, is always just a product of My strength of love, whereas I Am the strength of love Myself and enlighten everything with incomparable intensity but, as a result, I could not be endured by the being I had externalised. Yet by creating this being I had a vessel into which the strength of My love could flow continually, and thus it also received My creative will, My strength, My wisdom and My love beyond measure with this constant influx of strength from Me. As a result, it was now able to experience the same bliss, it was able to use its strength in accordance with its own will, it could be creatively active for its own pleasure and thus constantly increase My bliss, because it was My strength which enabled the being to do so and I took pleasure in its happiness....
And now countless other beings of the same nature emerged from this being.... They all were children of My love in radiating light, in utmost perfection, because from the image I created of Myself and My infinite love could only ever emerge utmost perfection, because we shared the same will. Both our love found itself again in the created beings, because nothing imperfect existed as long as My will and My love worked through this first created being. It was an enlightened world of spirits, there were a great number of originally created spirits.... The strength from Me flowed unrestricted to the being which I had chosen for Myself as the bearer of light and strength.... And the entity itself was more than blissfully happy.... Yet I wanted to increase this bliss even more; I did not want it to be tied to My will but it should be active of its own will which.... if the being was perfect and remained so.... was My will. For the being, having been created by Me, was incapable of having any other will. But I wanted it to be able to act independently.... because the only characteristic of a divine being is that love is so powerful within itself that it is the decisive factor for the same direction of will as mine. I wanted to receive this love from My first created being which, however, was intended to result in its ultimate perfection at the same time, so that it was no longer active as a created being in accordance with My will but should enjoy unlimited bliss by merging with My will for love of Me....
But in order to pass this test of love and will it had to have complete freedom of will. It did not see Me but it recognised Me because it was enlightened.... However, it saw the countless beings created by its will, and it felt itself as their creator in spite of knowing that it had received its strength from Me.... And the entity was envious of My strength.... Although it was visible to the beings it had created, it was nevertheless conscious of its origin from Me, but it claimed the right to rule these beings for itself by presenting itself to them as the source of strength, as the only power able to create.... It more than less denied to love Me in order to rule.... You humans cannot understand the process by which a self-aware being could transgress into completely wrong reasoning but this is explained by free will which, in order to become active, must also be able but does not have to make a negative choice.
The bearer of light and strength saw on the one side the evidence of strength conveyed through him, yet he did not see the source of strength itself. Thus he declared himself ruler over his created spirits and also tried to portray Me as non-existent to them. He tried to transfer his now opposing will on to them.... And now the moment of decision, of proving their perfection, also came for the beings who had been created by the bearer of light with the use of My strength.... My strength was inherent in all these beings, they were fully enlightened and aglow with love for Me, Whom they could not see but nevertheless recognise. But they also loved their creator, because the strength that had created them was love which had emanated from the first created being and enabled it to create. This love now had to make a choice, and it divided itself....
Terrible confusion occurred amongst the spirits who felt urged to make a decision. But.... since My strength of love was effectively light.... it was understandable that the urge towards the primary source of strength was stronger in many beings, that their love diminished for the one who separated from Me and pushed towards Me with increased force.... For the light within them was the realisation that I was Eternal Love. Every being had this knowledge indeed, but it also had free will which did not depend on knowledge, or it would not have been free. And the spiritual world divided itself.... The externalised being had its followers just as I had Mine, even though I was not visible. But the effect of My strength was so powerful that many beings turned away from the one who wanted to oppose Me.... Their will remained in the right direction, whereas the bearer of light and his followers directed their will wrongly, thus they volitionally separated from Me and this caused their fall into the abyss....
Thus the light bearer, the fully illuminated being externalised by Me, became My adversary, whereas everything that had emerged from him, that was created by both our love, partly turned towards Me and partly towards him, depending on the glow of love by which it was permeated. As soon as the bearer of light separated from Me the beings experienced an undefined desire for a definite pole. Free will began to unfold itself.... neither I nor My adversary influenced them forcefully, they were merely exposed to both our emanation of strength which wanted to gain every being for itself. The flow of My strength was pure love and affected the beings so intensely that they recognised Me without seeing Me, but they could also recognise the first created beings' change of will. However, because they could see this entity many followed it, i.e. they subordinated themselves to its will and thus distanced themselves from Me. Yet other originally created beings felt themselves as My children and voluntarily remained loyal to Me, only they were far less in number. These were the first created beings who arose from My light bearer's most blissful creative will and My immense influx of strength of love. And this strength of love was inherent in these beings too and persistently pushed them towards Me, for they recognised their creator's present will as wrong and therefore turned away from him. The other beings could have come to this realisation too yet they blindly followed the one they could see, and their will was respected and in no way influenced by Me, because this decision of will had to take place in order to shape the created beings to independent perfection. The being which left Me drew a large number of followers into the abyss, for to distance oneself from Me means to strive towards the abyss, to aim towards a completely opposite state, which thus signifies darkness and weakness, loss of knowledge and strength. Whereas My children blissfully remained in the most radiant light and immense strength, in beatitude.
After the fall of Lucifer, the light bearer, his strength was defeated.... He could no longer actively create and shape although I did not withdraw the strength from him because he was My living creation. His power and strength rested in his followers, whom he now dominated as prince of darkness. But they are also the products of My love which I will not leave to My adversary forever. As long as these beings still share his will they belong to him; but as soon as I succeed in turning their will towards Me he has lost them, and thus his strength diminishes at the same rate as I release his prisoners from his control which, however, always presupposes the being's free will.
And this is the purpose of My eternal plan of Salvation, which is eagerly and most lovingly supported by all inhabitants of the kingdom of light, by My angels and archangels, for they all are My helpers who endeavour to bring bliss again to their fallen brothers, who once voluntarily threw it away.... And this work of liberation will succeed, even if it takes an infinitely long time before the last once-fallen spirit returns to Me, until even the first created being that came forth from My love draws closer to Me again in its longing for My love.... until this too repentantly returns to the Father's house, which it once left voluntarily....
Amen
Prekladatelia