• Späť

LÁSKA A UTRPENIE OČISŤUJÚ DUŠU...

Láska a utrpenie očisťujú ľudskú dušu, Láska a utrpenie sú prostriedky očisty, ktoré robia dušu priepustnou pre svetlo, ktoré z nej odmietajú všetky nečistoty a formujú dušu tak, aby mohla vstúpiť do ríše svetla bez toho, aby musela zmiznúť od svetelného žiarenia, ktoré by na ňu pôsobilo. Takúto očistu duše mohla dosiahnuť jedine Láska, keďže Láska je žiarivé svetlo, ktoré požiera všetko, čo je jej vystavené, takže zostáva len duchovná substancia, ktorá ako dokonalá bytosť kedysi pochádzala od Boha. Láska samotná by teda priniesla zmenu duše, aby táto úplne zduchovnená a jasná mohla vstúpiť do duchovnej sféry. Lásku však ľudia nepraktikujú v takej miere, ktorá by viedla k takejto premene duše... A preto Lásku musí sprevádzať utrpenie, ktoré je tiež istým prostriedkom na jej očistenie. A preto musí človek pokorne a mierne znášať utrpenie, aby sa duša mohla úspešne úplne očistiť a stať sa duchovne priehľadnou a svetlopriepustnou bytosťou. A preto aj vy potrebujete žehnať utrpeniu a prijať ho ako dar milosti z Božej ruky. Neviete nič o účinku Lásky a utrpenia, naozaj sa vám stále znova a znova prezentuje, aký úspech môžete dosiahnuť, ak budete žiť v Láske a trpezlivo znášať utrpenie, ktoré je vám určené na pozemský čas. Ale toto poznanie si nevážite, ste neopatrný v praktikovaní Lásky a často sa sťažujete, keď vás tlačí utrpenie... Chcete to zo seba striasť, nie ste pripravení dobrovoľne znášať utrpenie, takže vaša duša potrebuje dlhý čas, aby sa úplne očistila, čím ona to na Zemi často nedosiahne a potom vstúpi do nadpozemského kráľovstva bez toho, aby bola dostatočne pripravená... Na Zemi ešte nebola celkom očistená, a preto cez ňu nemôže tak ľahko žiariť jasné svetlo, pre nečistoty, ktoré znovu a znovu zatemňujú svetlo a opakovane bránia tomu, aby sa ju dotkli svetelné lúče Lásky, ktoré vždy rozhodujú o jej blaženosti. Láska a utrpenie sú v pozemskom živote nevyhnutné, pretože pomáhajú duši dozrieť... Mieru utrpenia si však duša môže kedykoľvek znížiť, ak vo väčšej miere praktizuje Lásku, ak je jej miera Lásky taká vysoká, že všetky nečistoty duše sú rozložené cez Lásku... ak teda cez Lásku prebehol proces premeny a duša je úplne očistená, keď sa oddelí od tejto Zeme. Ale za blažene šťastného možno považovať človeka, ktorého ani utrpenie nedokáže zraziť, keďže duša odmieta stále viac nečistôt a slobodne prijíma stále viac svetla, ktoré cez ňu môže teraz žiariť už na Zemi a ktoré potom rozhoduje o jej blaženosti v duchovné kráľovstvo.

Všetky duchovné častice potrebujú dozrieť, telo i duša sa počas pozemského života potrebuje zduchovniť, a to sa môže stať rýchlo vtedy, ak sa človek vždy snaží žiť v Láske a ak znáša utrpenie, ktoré mu bolo pridelené s ohľadom na jeho vplyv na duša... ak to znesie bez reptania a bez pochybovania... ak to vždy budeme vnímať len ako Bohom určený prostriedok na očistenie, ktorý môže duši priniesť pokrok, ktorý ju urobí veľmi šťastnou po smrti tela, kde len zrelosť duše určuje jej osud... kde sa duša posudzuje len podľa jej stavu zrelosti, a to si preto vyžaduje úplné očistenie, ktoré môže dosiahnuť len vôľa človeka.  Lebo musí byť pripravený milovať a trpieť na Zemi... Potom bude duša čoraz citlivejšia na svetlo, potom bude jej duchovný osud spečatený... ožije a tento život teraz nestratí na večnosť. 

AMEŇ

Love and suffering purify the soul....

Love and suffering purify the human soul, love and suffering are the purifying agents which make the soul permeable to light, which repel everything impure from it and shape the soul in such a way that it can enter the kingdom of light without having to perish from the radiation of light which then happens to it. Love alone could bring about such a purification of the soul, for love is radiant light which consumes everything that exposes itself to it, so that then only the spiritual substance remains which once came forth from God as a perfect being. Love alone would therefore bring about a transformation of the soul so that it could enter the spiritual kingdom completely spiritualized and clear. But love is not brought by people to the degree which would result in such a transfiguration of the soul.... And that is why love must also be accompanied by suffering, which is also a sure means for its purification. And suffering must therefore be humbly borne by people if the soul is to completely purify itself and become a spiritual being permeable to light. And therefore you should also bless suffering and accept it as a gift of grace from God's hand. You don't know the effect of love and suffering, again and again you are told how successful you can be if you live in love and patiently endure the suffering imposed on you during your time on earth. Yet you don't value this knowledge, you are negligent in your activity of love and you often rebel when suffering weighs you down.... You want to shake it off you, you don't like to endure suffering, and therefore your soul needs a long time until it has completely purged itself, and often it doesn't achieve it on earth, and then it enters the kingdom of the beyond without being sufficiently prepared.... It has not yet been completely purified on earth, and therefore it is not so easy for bright light to shine through it, because again and again the dross darkens the light, because again and again it prevents the rays of light of love from touching it, which will always constitute its beatitude. Love and suffering are necessary in earthly life because they help the soul to mature.... However, the soul can reduce the amount of suffering at any time if it exercises love to an increased degree, if its degree of love is so high that all dross of the soul is dissolved through love.... thus if the process of transformation through love has taken place and the soul is completely purified when it departs from this earth. Yet the person who is unable to be depressed by suffering can consider himself blissfully happy, for the soul increasingly repels the dross and more and more freely receives the light which it can now radiate through on earth and which then constitutes its bliss in the spiritual kingdom. All spiritual substances shall mature, body and soul shall spiritualize themselves during earthly life, and this can also happen quickly if the human being endeavours to always live in love, and if he also bears the suffering imposed on him with regard to its effect on the soul.... if he bears it without grumbling or complaining.... if only he always regards it as a God-imposed means of purification which can earn the soul progress which will make it highly happy after the death of the body, where the soul's maturity alone determines its fate.... where the soul alone is assessed according to its state of maturity and this therefore necessitates a complete purification which only the human being's will can accomplish itself. For he must be willing to love and suffer on earth.... Then the soul will become increasingly more receptive to light, then its spiritual destiny will be sealed.... it will attain life and will now never lose this life again...._>Amen