• Späť

Božie prikázania… Pokyny....

Na základe usmernení, ktoré človek dostal skrze Božie prikázania, môže tiež kedykoľvek vykonávať duchovnú kontrolu nad svojimi myšlienkami, slovami a skutkami. A to je nevyhnutné, ak chce vo svojom vývoji pokračovať vpred, pretože sa môže veľmi ľahko dostať do omylov, keď sa stane nečinný a zanedbá prácu na svojej duši, akonáhle verí, že žije podľa Božej vôle. Potom vždy existuje nebezpečenstvo zablokovania, od ktorého sa dá veľmi ľahko odvrátiť, keď začne uplatňovať prísnu sebakritiku a je zodpovedný za každú svoju myšlienku, slovo a skutok, či sú dobré, tj. či sú v súlade s Božími prikázaniami, ktoré požadujú iba Lásku. Pretože Boží protivník neodpočíva, snaží sa získať vplyv na dušu, na vôľu človeka až do poslednej chvíle. Preto človek nikdy nie je mimo nebezpečenstva padnutia pod jeho vplyv, ak nie je opatrný a neberie vždy Božie prikázania ako vodítko pre svoj spôsob života. Sebapoznanie je prvé, ak človek chce od základu zmeniť svoju dušu, pretože vtedy sa bude usilovať iba o zlepšenie, o zmenu k lepšiemu, ak v sebe zistí nedostatky. Mal by pokorne požiadať Boha o milosť poznania samého seba, často by sa mal postaviť pred zrkadlom svojej duše a bojovať proti všetkým nečistým veciam, mal by praktizovať krotkosť, mierumilovnosť, trpezlivosť a milosrdenstvo, mal by slúžiť v Láske a nemal by byť povýšeného ducha, vtedy bude mať tiež silu rozpoznať svoje chyby a opraviť ich. Pretože človek nemôže robiť nič bez Božej podpory, jeho vôľa a jeho sila sú príliš slabé, ak nie sú posilnené Božou Láskou. Človek by však mal dosiahnúť vôľu stať sa hodným sily Božej Lásky. A tak by mal pracovať na sebe a neustále premýšľať o svojich chybách a slabostiach, až potom ich bude môcť potlačiť, pretože s dobrou vôľou mu tiež pribúda sila bojovať proti nim. Božie prikázania vyžadujú iba Lásku, a preto je ľahké skontrolovať, do akej miery myslenie, hovorenie a konanie zodpovedajú Láske k Bohu a blížnemu. A keď sa použije tento štandard, človek uplatňuje prísnu kritiku sám na seba, nebude nedbalý vo svojej práci na duši, bude zápasiť a modliť sa, a tým tiež získa vlastníctvo milosti, čím skôr sa intímnejšie spojí s Bohom prostredníctvom svojej modlitby a dozrie na svojej duši. Pretože vtedy vedome žije svoj pozemský život, snaží sa formovať podľa Božej vôle.... berie Božie prikázania ako usmernenie, a preto koná podľa Jeho Slova.... a už nikdy nezastane (neuviazne), ale neprestajne pojde cestou vzostupného vývoja, kým nedosiahne cieľ.... zjednotenia s Bohom.... čo sa dá dosiahnuť iba vtedy, ak sa človek zmení na Lásku, ak sa dá do súladu s Bytosťou večnej Lásky, Ktorá je nadovšetko dokonalá , a tak sa aj on snaží byť dokonalým.

AMEŇ

BOŽANSKE ZAPOVEDI.... SMERNICE....

S pomočjo smernic, ki so dane človeku preko Božanskih zapovedi, lahko on ravno tako vedno izvaja duhovno kontrolo nad svojimi mislimi, besedami in dejanji. To je namreč nujno, če človek želi nenehno napredovati v svojem razvoju; on namreč lahko zelo hitro zaide v zablodo, da postane len in da zanemari delo na svoji duši, čim on verjame, da živi v skladu z Božjo voljo. Potem vedno obstaja nevarnost pred zastojem, katero pa on lahko z lahkoto odpravi, čim on na sebi izvaja zelo ostro samokritičnost in je pozoren na vsako svojo misel, vsako besedo in vsako dejanje, ali so le ti v skladu z Božanskimi zapovedmi, katere zahtevajo edino Ljubezen.... Božji nasprotnik namreč ne počiva; on želi vse do poslednjega trenutka vplivati na dušo, na človekovo voljo. In zaradi tega človek ni nikoli izven nevarnosti, da ne bi mogel pasti pod njegov vpliv, če on ni pazljiv in če Božjih zapovedi ne vzame kot vodečo linijo njegovega načina življenja. Samospoznanje je prvo, če človek želi iz temelja spremeniti svojo dušo; on bo namreč edino tedaj stremel k izboljšanju, k spremembi na bolje, če on v sebi opazi pomanjkljivosti. On mora v vsej ponižnosti prositi Boga za milost, da spozna samega sebe; on se mora pogosto postaviti pred ogledalo svoje duše in se zoperstaviti vsemu, kar je nečisto (Jakob 1:25). On mora sebe trenirati v blagosti, miroljubnosti, potrpežljivosti in usmiljenju. On mora služiti v Ljubezni in ne biti v prevzetnem duhu; potem pa bo ravno tako prejel tudi moč, da prepozna svoje napake (slabosti) in da jih odstrani. Človek namreč ne more ničesar storiti brez Božje podpore; njegova volja in njegova moč sta prešibki, če on ne prejema okrepitve preko Božanske Ljubezni. Vendar pa mora človek, da bi postal dostojen Božanske Ljubezen-ske moči, pokazati voljo. In zato mora najprej delati na sebi in nenehno premišljati o svojih napakah teh slabostih, ker jih edino tedaj lahko odstrani, ker mu z dobro vojo priteka tudi moč, da se bori proti njih. Božanske zapovedi zahtevajo edino Ljubezen, in zato je lahko preveriti, v kolikšni meri so razmišljanje, govorjenje in delovanje v skladu z Ljubeznijo do Boga in do bližnjega. In če se postavi to merilo, potem človek na sebi izvaja strogo kritiko. On ne bo malomaren pri svojem delu na duši; on se bo boril in molil ter preko tega obenem tudi prišel do posedovanja milosti. On se bo preko svoje molitve vedno znova povezoval z Bogom in bo dozoreval v svoji duši. On namreč tedaj zavestno živi svoje zemeljsko življenje; želi se oblikovati v skladu z Božjo voljo.... on kot vodečo linijo jemlje Božje zapovedi in zaradi tega deluje glede na (v skladu z) Njegovo Besedo.... in on ne bo nikoli več zastal v stagnaciji, ampak bo nenehno šel po poti višjega razvoja, vse dokler ne doseže cilj.... zedinjenje z Bogom.... kar pa lahko stori edino na način, da se človek spremeni v Ljubezen, da se uskladi z Bitjem večne Ljubezni, Katero je nadvse popolno, in če si on prizadeva biti popoln (Matej 5:48).

AMEN