Compare proclamation with translation

Other translations:

ADAM.... PRVOBITNI DUH.... LUCIFEROV TEST.... RASPUKNUĆE FORME

Svatko tko stremi prispjeti do istine ostavlja iza sebe svu tamu, on će za sve imati objašnjenje, poznavat će međuodnos između svih stvari, on će prepoznati kako njegov put vodi nagore, da je pronašao sjedinjenje sa Bogom, kako više ne može griješiti pošto mu Bog Osobno dostavlja istinu. Ali stremljenje za istinom znači da za njom najprije treba iskreno žudjeti, i onda znanje koje prima.... bilo ono izvani ili iznutra u obliku misli.... treba biti prihvaćeno sa otvorenim srcem. Jer srce će biti voljno ili prihvatiti ili odbaciti istinu i pogrešku i na taj način sukladno utjecati na osobu.

Za istinom treba čeznuti u tolikoj mjeri da volja ljudskog bića mora biti aktivno uključena.... nju se ne može jednostavno dati potpuno pasivnoj osobi koja ju sama ne želi i koja neće poduzeti nužne korake da bi ju stekla. Jer onda će on ostati u duhovnom mraku i neće ostvariti napredak. Istina je, međutim, uzlazni put.... Istina je duhovno znanje dostavljeno ljudima od strane Boga Osobno koja nastoji pronaći primatelja u svakom ljudskom biću, koja može biti stečena od strane volje svakog čovjeka budući može biti prenijeta ljudima na mnoge različite načine.... ali za njom uvijek najprije treba čeznuti. No svatko tko je stekao istinu [[ili ‘prispjeo do istine’]] više ne živi u mraku, sve mu je kristalno jasno, on više ne sumnja, jer što god je još nejasno će mu biti objašnjeno kada to zatraži pod uvjetom da se okrene izvoru istine.... pod uvjetom da svoje sumnje i pitanja postavi Bogu Osobno i onda čeka da mu Bog odgovori kroz njegovo srce.... Žudnja za istinom, mentalni kontakt sa Bogom i njegovo unutarnje osluškivanje mu također osigurava jasan i istinit odgovor. Vi ljudi bi trebali znati da za vas ne treba postojati ni jedno neriješeno pitanje samo pod uvjetom da želite objašnjenje te svako pitanje predstavite Onome Koji je Sama istina i Koji ju također želi dodijeliti Svojoj djeci kako bi ih prosvjetlio, kako bi osvijetlio njihov put uzlaska:

Tijelo prvo-stvorenog ljudskog bića je također bilo djelo stvaranja od strane Moje ljubavi. Ja Sam tada morao stvoriti izvanjsku čauru/kućište za palog duha jednom kada je odradio svoj put na gore od ponora do točke gdje je bio sposoban poduzeti njegov konačni test volje u potpunoj slobodi.... Morao Sam stvoriti forme za sve Moje jednom stvorene prvobitne duhove čije su se ranije razložene supstance ponovno sakupile nakon beskonačno dugog vremena i koji su, stoga, kao samo-svjesna bića još jednom, čekali dopuštenje da postanu aktivni.... Stvoriti izvanjsku formu takvog prvobitnog duha se nije razlikovalo od bezbrojnih mnogih djela stvaranja koja su prethodno nastala.... to je bila Moja eksternalizirana misao koja se, kroz Moju volju, pojavila preda Mnom već upotpunjena/kompletna. Ali dati život toj formi je bilo jedino moguće tako što bi se prožela [[ili ‘ali oživjeti tu formu je bilo moguće jedino prožimanjem’]] sa Snagom Moje ljubavi....

Prvobitno stvoreni duh je, međutim, bio Moja isijana snaga ljubavi.... Otud je on jedino trebao zaposjednuti izvanjsku formu kako bi ju pretvorio u živo biće. Duh je bio blizu svoga savršenstva.... a ipak daleko od njega pošto mu je nedostajala konačna realizacija [[ili ‘krajnji uvid’]].... budući ga je grijeh sa kojim je bio opterećen potpuno lišio sveg znanja i u tom stanju je trebao poduku i zapovijedi.... na taj način je on trebao postepeno sazrijeti u realizaciju pomoću vršenja/udovoljavanja tim zapovijedima....

Velika duhovna borba se dogodila prethodno pošto je veliki broj palih prvobitnih duhova želio okupirati Moju prvo-stvorenu formu.... Jer oni su znali kako su mogli ponovno doći/pristupiti k Meni jedino u tijelu ljudskog bića, da će biti sposobni postići nezamislivo izobilje snage i svjetla jedino kroz probu života [[= životni test]] u koj-oj[[/em]] su trebali dokazati na koji način će iskoristiti snagu koja im je na raspolaganju.... Ali Ja Osobno Sam odlučio koji će se prvobitni duh nastaniti u prvom ljudskom biću.... Jer jedino Ja Sam znao čije se suprotstavljanje Meni tako oslabilo da bi mu se mogla nametnuti konačna proba zemaljskog života; Ja Sam znao čija bi se volja mogla oduprijeti sili Mojeg neprijatelja. Prema tome, odabrao Sam jednog prvobitnog duha koji je jednom tijekom otpadništva duhova zauzimao vodeću poziciju.... koji je doista bio teže opterećen grijehom ali kojeg je Moja ljubav itekako puno težila ponovno zadobiti, jer bezbrojna bića bi ga na isti način slijedila i iskupljenje bi moglo puno brže napredovati.... Znao Sam, u stvari, od vječnosti kako će ovaj prvobitni duh pogriješiti/podbaciti.... Usprkos tome, poradi njegove promijenjene volje tijekom preliminarnih stadija on je bio najsnažniji duh, tako je također bio ovlašten [[= imao pravo]] biti prvi koji će primiti stanje slobodne volje, a što je stoga nudilo najbolju perspektivu prolaženja testa volje....

Forma prvog ljudskog bića.... prije nego ju je okupirao ovaj prvobitni duh, je također bila vidljiva Luciferu, koji je zasigurno znao kako je ova forma bila [[izlazna]] kapija iz kraljevstva mraka, iz njegovog carstva, u Moje kraljevstvo, u kraljevstvo svjetla.... On je također znao.... ako nije želio izgubiti svoje sljedbenike.... kako je morao koristiti sva sredstva da bi duše oteo nazad od Mene tijekom odobrenog probnog perioda za ljudskog biće, kako bi tu probu okrenuo u svoju korist....

Moja stvorena forma je i dalje bila bez života kada ju je Lucifer ščepao sa ciljem bi ju testirao oživljavajući ju sa svojim duhom.... pa ipak, njegov je nepripitomljeni duh raspuknuo formu, i on je bio uvjeren kako će nju raspuknuti svaki duh prognan u ovu formu i kako za njega nikad neće biti nikakve opasnosti gubitka....

Dozvolio Sam da se ova proba dogodi i onda Sam mu dokazao kako je njegova pretpostavka bila pogrešna.... Jer zahvaljujući svojem dugom procesu razvoja sâm duh koji se trebao utjeloviti u ljudskom biću više nije dijelio Luciferovu volju, on je dobrovoljno okupirao konačnu izvanjsku formu, i pošto je ovaj prvobitni duh bio blizu svojeg izvornog stanja on izvanjsku formu nije smatrao zaprekom koja bi spriječila padanje u grijeh.... Jer on je bio gospodar nad cijelim stvaranjem, on je mogao vladati kao gospodar nad zemljom koja mu je bila na raspolaganju zajedno sa svakom tvorevinom.... Imao je izobilnu moć i snagu.... jedino podređenu Mojoj moći, koja mu je jedino dala laganu zapovijed, poslušnost kojoj bi bila skršila svako njemu nametnuto ograničenje....

A kada je Lucifer ovo shvatio razmišljao je o načinima kako spriječiti ljudsko biće izvršiti ovu zapovijed, a pošto je poznavao tijelo prvog ljudskog bića on je pokušao učiniti ga odbojnim predstavljajući ga kao zapreku.... time što je oslobođenje od njega činio ovisnim o kršenju ove zapovijedi.... podstičući na taj način prvobitnog duha da se iznutra ponovno pobuni protiv Mene zbog toga što mu nisam dao potpunu slobodu.... To je bila promišljena prevara kojoj se prvo ljudsko biće moglo suprotstaviti/oduprijeti jednostavnim pridržavanjem Moje jednostavne zapovijedi.... da je bio zadovoljan sa njegovim posjedovanjem moći i snage koji su ga činili doista sretnim sve dok Moj neprijatelj nije u njemu pobudio nečistu žudnju.... da bude veći od Onog, Koji je bio perceptibilna sila nad njime.... o Kojem je on znao i Čiju je zapovijed usprkos tome zanemario....

Pad prvog ljudskog bića u grijeh je prema tome bilo ponavljanje prvog pada prvobitnih duhova. On je slijedio Lucifera i za sobom je u ponor povukao nebrojena bića.... baš kao što su svi potomci prvog ljudskog bića iza toga također bili postavljeni u oslabljeno stanje grešnih ljudi sve dok Isus Krist nije došao izbaviti ih, sve dok Isus Krist kroz Njegovo raspeće nije postigao snagu volje namjesto čovječanstva, sve dok se Isus Krist nije suprotstavio Luciferovom iskušenju sa Njegovom snažnom voljom i porazio ga....

Ništa ne bi moglo potaći prvo-stvoreno biće, Lucifera, proći zemaljskim napredovanjem kao ljudsko biće sve dok je on sebe i dalje smatrao gospodarem duhovnog svijeta koji Me je zajedno sa njime napustio, jer on osobno se nije zaputio kursom kroz materiju, kroz stvaranje, prije stvaranja prvog ljudskog bića.... Kao duhovno stvaran duh on je u svojoj volji i dalje bio Moj najveći protivniik, on je sebe smatrao gospodarem stvaranja koje je pružalo utočište duhovnoj supstanci koja mu je pripadala, iako on sam nije imao utjecaja nad njom. Njegov unutarnji otpor je i dalje bio neslomljen, i on se nikad ne bi pomirio sa bilo kakvom prisilom, on sam nikad dobrovoljno ne bi ušao u formu stvorenu od strane Moje volje.... pošto je mrzio sve forme za duhovne supstance, sva djela stvaranja, i težio je uništiti ih.... Međutim, njegova mu je moć nad djelima stvaranja bila oduzeta, ali onda mu je bio podaren utjecaj nad svakom dušom kada je ova ponovno trebala donijeti svoju slobodnu odluku za Mene ili za njega.... On je također znao kako je sam bio nesposoban uništiti formu jednom kada je bila nastanjena duhovnim bićima, i iz tog razloga je unaprijed nadzirao formu prvog ljudskog bića, jer njegov je cilj bio navesti prvobitnog duha koji ju je trebao okupirati da uništi svoju vlastitu izvanjsku formu.... pošto je vjerovao kako bi ga on na taj način opskrbio sa slobodom koju Sam morao oduzeti svim duhovima poradi djela stvaranja.... On Me želio spriječiti kompletirati plan Spasenja.

Protivnost/opozicija između Mene i njega je postojala još od otpadništva i on neće nikada odustati od nje sve dok ne shvati kako je potpuno bespomoćan, te Me u najdubljoj slabosti i poniznosti zamoli da mu dam snage.... Iz ovog razloga bi bilo nemoguće dati njemu prvo ljudsko tijelo kao prebivalište. Jer njegova volja nije stremila ka uzlasku, dok je raniji otpor prema Meni od strane duhovne supstance, koja je prošla kroz stvaranje u stanju prisile, već bio umanjen i trebala je još samo jednom dokazati kako je odustala od svojeg protivljenja Meni i Mojoj snazi ljubavi. I Lucifer je znao koliko je ova duhovna supstanca sebe već udaljila od njega, i također je znao kako je sada postojao rizik da ju u potpunosti izgubi. A budući je prvobitni duh utjelovljen u ljudskom prvom ljudskom biću jednom bio njegov nepokolebljiv podržavatelj on je bio posebise zainteresiran prouzročiti njegov pad.... Ali on je također znao o njegovoj sadašnjoj žudnji da se oslobodi od svakog fizičkog ograničenja....

I zatim Sam Ja postavio drugo biće pored ovog prvobitnog duha, koje ga je istovremeno trebalo podržavati ali mu također i pomoći u svezi probe njegove volje. Njih obadvoje su trebali podržavati jedno drugo da bi pristigli do konačnog cilja; Ja nisam postavio odgovornost samo na jedno rame.... dao sam Zapovijed obadvoma, i obadvoje su bili sposobni ostvariti cilj zajedno.... I ovo drugo biće je iskoristio Lucifer, koji je prepoznao njegovu slabu volju i iz toga se nadao ostvariti svoj cilj.... Proba volje je morala biti postavljena pred prvi ljudski par [[u smislu, ‘od njih se to moralo potraživati’]], i kao podrška ovoj probi su također i protivne sile morale biti aktivne, jer Lucifer se isto tako borio sa svoje žive tvorevine, koje on nije želio izručiti premda su one također pripadale Meni. Njegov je plan uspio, ali untaoč tome, to Me nije zaustavilo bezbrojnim bićima opet i iznova pružiti priliku uzeti novu formu u ljudskim bićima ove zemlje i tako ostvariti još viši stupanj zrelosti čak ako su, zahvaljujući padu prvog ljudskog para, kapije do kraljevstva svjetla ostale zatvorene sve do dolaska Isusa Krista....

Prvi grijeh je odgodio ali nije otkazao iskupljenje duhovnih bića, jer ono što je prvo ljudsko biće podbacilo napraviti je bilo napravljeno od strane ljudskog bića Isusa.... On je bio snažniji od Mojeg protivnika budući se On okoristio Mojom snagom.... On je bio i ostao u kontaktu sa Mnom kroz ljubav i dobrovoljno je ostvario ono što prva ljudska bića nisu ispunila kao zapovijed.... On je sebe potpuno podredio Mojoj volji i dokazao Svoju privrženost Meni kroz Svoju patnju i smrt na križu.... On je znao za prvobitni grijeh i opetovanu krivnju prvih ljudskih bića, i kako bi poništio tu krivnju, kako bi iskupio čovječanstvo, On se ponudio prinijeti Mi žrtvu, što je Mene zadovoljavalo [[ili ‘za Mene bilo zadovoljavajuće’]].... žrtvu, koja je ponovno otvorila kapije duhovnog kraljevstva, stazu do Mene, i sada omogućuje svim Mojim živim bićima koja priznaju Njega kao Sina Božjega i Iskupitelja svijeta još jednom postati blaženo sretnima.

AMEN

Translator
Translated by: Lorens Novosel

Adam.... Pôvodný duch.... Luciferov test.... Roztrhnutie formy....

Každý, kto sa usiluje dospieť k pravde, zanecháva za sebou všetku temnotu, bude mať vysvetlenie pre všetko, pozná vzájomné vsťahy medzi všetkými vecami, rozpozná, že jeho cesta vedie hore, že našiel zjednotenie s Bohom, že sa nemôže viac mýliť, pretože sám Boh mu dáva pravdu. Ale snaha o pravdu znamená, že musí byť najprv úprimne žiadaná a potom vedomosti, ktoré dostáva.... či už zvonku alebo zvnútra vo forme myšlienok.... musia byť prijaté s otvoreným srdcom. Lebo srdce bude ochotné buď prijať alebo odmietnuť pravdu a omyl, a teda podľa toho ovplyvniť osobu.

Je potrebné usilovať sa o pravdu v tej miere, aby sa do toho musela aktívne zapojiť vôľa ľudskej bytosti.... nemožno ju jednoducho dať úplne pasívnej osobe, ktorá ju sama o sebe nechce a ktorá nepodnikne potrebné kroky na to, aby ju získala. Lebo ona potom zostane v duchovnej temnote a nedosiahne pokrok. Pravda je však stúpajúca cesta.... Pravda je duchovné poznanie sprostredkované ľuďom samotným Bohom, ktorá sa snaží nájsť príjemcu v každej ľudskej bytosti, ktorá môže byť získaná vôľou každého človeka, pretože môže byť odovzdaná ľuďom na veľa rôznych spôsobov.... ale vždy predovšetkým musí byť žiadaná. A každý, kto získal pravdu (alebo „prišiel k pravde“), už nežije v temnote, všetko mu je jasné, už nepochybuje, pretože čokoľvek, čo je stále nejasné, mu bude vysvetlené, keď o to požiada pod podmienkou, že sa obráti k zdroju pravdy.... za predpokladu, že svoje pochybnosti a otázky predkladá Bohu Osobne a potom čaká na Božiu odpoveď skrze jeho srdce.... Túžba po pravde, myšlienkový kontakt s Bohom a jeho vnútorné načúvanie mu tiež zaisťujú jasnú a pravdivú odpoveď. Vy, ľudia, by ste mali vedieť, že pre vás nemusia existovať žiadne nevyriešené otázky, za predpokladu, že túžite po vysvetlení a kladiete každú otázku Tomu, Ktorý je Pravda samotná a Ktorý ju tiež chce dať svojim deťom, aby ich osvietil, aby osvetlil cestu ich vzostupu:

Telo prvého stvoreného človeka bolo tiež dielom stvorenia Mojej lásky. Musel Som vytvoriť vonkajšiu škrupinu/obal pre padlého ducha, keď sa prepracoval cestou hore z priepasti do bodu, keď bol schopný vykonať svoju poslednú skúšku vôle v úplnej slobode.... Musel Som vytvoriť formy pre všetkých Mojích kedysi vytvorených pôvodných duchov, ktorých predtým rozložené častice sa po nekonečne dlhom čase opäť zoskupili, a ktoré teda, ako bytosti znova vedomé samé seba, čakali na povolenie, aby sa stali aktívnymi.... Vytváranie vonkajšej formy takého pôvodného ducha sa nelíšilo od nespočetného množstva diel stvorenia, ktoré predtým vznikli.... bola to Moja vyjadrená myšlienka, ktorá sa skrze Moju vôľu objavila predo Mnou, ako už dokončená/úplná. Ale dať život tejto vytvorenej podobe/forme bolo možné iba ak ju prenikne (alebo „oživiť túto formu bolo možné iba ak ju prenikne“) Sila Mojej lásky....

Pôvodne stvorený duch však bol Moja vyžarovaná sila lásky.... Preto bolo potrebné iba aby ovládol vonkajšiu formu, aby sa z nej stala živá bytosť. Duch bol blízko svojej dokonalosti.... a napriek tomu ďaleko od nej, pretože mu chýbala konečná realizácia (alebo „konečný predhľad“).... pretože hriech, ktorým bol zaťažený, ho úplne zbavil všetkého poznania a v tomto stave potreboval inštrukcie a prikázania.... na ten spôsob mal postupne dozrievať k realizácie pomocou konania/dodržiavania týchto prikázaní....

Skôr predtým došlo k veľkému duchovnému boju, pretože veľké množstvo padlých pôvodných duchov chceli obsadiť Moju prvú vytvorenú formu.... Lebo vedeli, že mohli znova získať prístup ku Mne iba v tele ľudskej bytosti, že by dokázali získať nepredstaviteľné množstvo sily a svetla iba cez skúšku života (= životný test), v ktorej by mali dokázať, ako využijú silu, ktorá by im bola k dispozícii.... Ale Ja Osobne som si vybral, ktorý pôvodný duch by sa mal nasťahovať do prvej ľudskej bytosti.... Len Ja Som vedel, ktorého protivenstvo voči Mne oslabilo tak, že mu mohla byť ponuknutá konečná skúška pozemského života; Vedel Som, ktorého vôľa mohla odolať moci Môjho protivníka. Preto som si vybral pôvodného ducha, ktorý kedysi zaujal vedúce postavenie počas odpadlíctva duchov.... ktorý bol skutočne viac zaťažený hriechom, ktorého sa však Moja láska veľmi snažila znovu získať, pretože nespočetné bytosti by ho nasledovali a vykúpenie by sa vyvíjalo oveľa rýchlejšie.... v skutočnosti Som už od večnosti vedel, že tento pôvodný duch pochybí/zlyhá.... Napriek tomu bol vďaka svojej zmenenej vôli v predbežných fázach najsilnejším duchom, teda bol tiež oprávnený (= mal právo) byť prvým, kto získa stav slobodnej vôle, čo preto ponúkalo najlepšie vyhliadky na úspešné dokončenie skúšky vôle....

Forma prvej ľudskej bytosti bola.... predtým, ako ju okupoval ten pôvodný duch, viditeľná aj pre Lucifera, ktorý určite vedel, že táto forma bola (východnou) bránou z kráľovstva temnoty, z jeho ríše, do Môjho kráľovstva, do kráľovstva svetla.... Vedel tiež, že.... ak nechcel stratiť svojich nasledovníkov.... musel použiť všetky prostriedky na to, aby uniesol duše späť odo Mňa počas schválenej skúšobnej doby človeka, aby tú skúšku obrátil v svoj prospech....

Moja vytvorená forma bola stále bez života, keď ju Lucifer uchmatol s cieľom, aby ju otestoval oživením pomocou svojho ducha.... napriek tomu jeho neskrotený duch roztrhol formu, a bol si istý, že každý duch vylúčený do tejto formy ju roztrhne a že nikdy pre neho nebude hroziť nebezpečenstvo straty....

Dovolil Som, aby sa tento test uskutočnil, a potom Som mu dokázal, že jeho predpoklad bol nesprávny.... Pretože práve vďaka svojmu dlhotrvajúcemu procesu rozvoja samotný duch, ktorý sa mal vteliť do ľudskej bytosti, už nezdieľa Luciferovu vôľu, on dobrovoľne obsadil konečnú vonkajšiu formu, a pretože tento pôvodný duch bol blízko svojmu pôvodnému stavu, nepovažoval vonkajšiu formu za prekážku, ktorá by zabránila pádu do hriechu.... Pretože on bol pánom celého stvorenia, on mohol vládnuť ako pán nad zemou, ktorá mu bola k dispozícii spolu s každým stvorením.... Mal moc a silu v hojnosti.... iba podriadenú Mojej sile, ktorá mu dala iba ľahké prikázanie, ktorej poslušnosťou by boli porušené akékoľvek obmedzenia, ktoré boli uvalené na neho....

A keď si to Lucifer uvedomil, premýšľal o spôsoboch, ako zabrániť tomu, aby ľudská bytosť dodržala toto prikázanie, a keďže poznal telo prvej ľudskej bytosti, pokúsil sa ho znechutiť tým, že mu ho vykreslil ako prekážku.... tak, že oslobodenie od neho skreslil ako závislosť na prekročení tohto prikázania.... a tak podnietili pôvodného ducha, aby sa vo vnútri znova vzbúril proti Mne za to, že Som mu nedal úplnú slobodu.... Bolo to úmyselné klamstvo, ktorému mohla prvá ľudská bytosť odolať/sprotiviť sa iba tým, že bude jednoducho dodržiavať Moje jednoduché prikázanie.... on bol spokojný s vlastníctvom moci a sily, ktorá ho urobila skutočne šťastným, až kým Môj protivník v ňom nevzbudil nečistú túžbu.... byť väčší ako Ten, Ktorý bol vnímateľnou silou nad ním.... o Ktorom vedel a Ktorého prikázanie napriek tomu zanedbal....

Pád prvej ľudskej bytosti do hriechu bol teda opakovaním prvého pádu pôvodných duchov. On nasledoval Lucifera a potiahol za sebou do priepasti nespočetné bytosti.... rovnako ako všetci potomkovia prvej ľudskej bytosti boli následne uvedení do slabého stavu hriešnych ľudí, až kým neprišiel Ježiš Kristus zachrániť ich, až kým Ježiš Kristus nezískal silu vôle v mene ľudstva skrze Jeho ukrižovanie, až kým Ježiš Kristus nevystúpil Svojou silnou vôľou proti Luciferovmu pokušeniu a porazil ho....

Nič nemohlo vnuknúť prvú stvorenú bytosť, Lucifera, aby prešiel pozemským pokrokom ako ľudská bytosť, pokiaľ sa stále považoval za pána duchovného sveta, ktorý Ma spolu s ním opustil, pretože on sám sa nevybral smerom (rozvoja) cez hmotou (matériu), cez stvorenie, predtým ako bola vytvorená prvá ľudská bytosť.... Ako duchovne skutočný duch bol vo svojej vôli stále Mojím najväčším protivníkom, považoval seba za pána nad stvorením, ktoré skrývalo duchovnú podstatu, ktorá mu patrila, hoci on sám nemal žiadny vplyv na ňu. Jeho vnútorný odpor bol stále neporušený a nikdy by sa nezmiernil v žiadnom nátlaku, nikdy by dobrovoľne nevstúpil do formy vytvorenej Mojou vôľou.... pretože nenávidel všetky formy pre duchovnú podstatu, všetky diela stvorenia, a snažil sa ich zničiť.... Jeho moc nad dielami stvorenia mu však bola odobratá, ale potom mu bol udelený vplyv na každú dušu, keď táto mala znova urobiť jej slobodné rozhodnutie pre Mňa alebo pre neho.... Vedel tiež, že sám nebol schopný zničiť formu, keď bola obývaná duchovnými bytosťami, a preto vopred dohliadal formu prvej ľudskej bytosti, pretože jeho cieľom bolo vyvolať pôvodného ducha, ktorý ju mal obsadiť, aby zničil svoju vlastnú vonkajšiu formu.... pretože veril, že by mu tým spôsobom poskytol slobodu, ktorú Som musel vziať všetkým duchom pre dielo stvorenia.... Chcel Mi zabrániť v dokončení plánu Spásy.

Protivenstvo medzi Mnou a ním existovala ešte od jeho odpadnutia a nikdy sa ho nevzdá, kým si neuvedomí, že je úplne bezmocný, a v najhlbšej slabosti a pokore bude Ma prosiť, aby Som mu dal silu.... Z tohto dôvodu by to bolo nemožné dať mu prvé ľudské telo ako príbytok. Lebo jeho vôľa sa nezameriavala na výstup, zatiaľ čo minulý odpor duchovnej podstaty voči Mne, ktorá prešla stvorením v stave prinútenia, sa už zmenšil a potrebovala ešte raz dokázať, že sa vzdala svoho protivenstva voči Mne a Mojej sile lásky. A Lucifer vedel, ako ďaleko sa od neho táto duchovná podstata vzdialila, a tiež vedel, že teraz existuje riziko, že ju úplne stratí. A keďže pôvodný duch stelesnený v prvej ľudskej bytosti bol kedysi jeho horlivým podporovateľom, mal mimoriadny záujem zapríčiniť jeho pád.... Ale tiež vedel o jeho súčasnej túžbe zbaviť sa všetkých fyzických obmedzení....

A potom Som postavil druhú bytosť po boku tohto pôvodného ducha, ktorá ho mala súčasne podporovať, ale tiež mu pomáhať pri skúške jeho vôle. Obaja sa mohli podporovať navzájom, aby dosiahli konečný cieľ; Nezaviedol Som zodpovednosť iba na jedno rameno.... dal som Prikázanie obom a obaja boli schopní dosiahnuť cieľ spoločne.... A túto druhú bytosť využil Lucifer, ktorý poznal jej slabú vôľu a tým aj dúfal, že dosiahne svoj cieľ.... Skúška vôle musela byť vyžadovaná od prvého ľudského páru a na podporu tejto skúške museli byť tiež aktívne nepriaznivé (odporné) sily, pretože Lucifer bojoval aj o svoje živé bytosti, ktorých sa nechcel vzdať, aj keď oni tiež patrili Mne. Jeho plán sa podaril, však to Mi nezabránilo, aby Som nespočetným bytostiam znova poskytol príležitosť prijať novú formu v ľudských bytostiach tejto zeme, a tak dosiahnuť ešte vyššiu mieru zrelosti, aj keď v dôsledku pádu prvého ľudského páru brána do kráľovstva svetla zostala zatvorená až do príchodu Ježiša Krista....

Prvý hriech oddialil, ale nezrušil vykúpenie duchovných bytostí, pretože to, čo nedokázala prvá ľudská bytosť, bolo dosiahnuté ľudskou bytosťou Ježišom.... On bol silnejší od Môjho protivníka, pretože využíval Moju silu.... Bol a zostal v kontakte so Mnou prostredníctvom lásky a dobrovoľne vykonával to, čo prvé ľudské bytosti nesplnili ako prikázanie.... Úplne sa podriadil Mojej vôli a Svoju oddanosť Mne dokázal Svojím utrpením a smrťou na kríži.... On vedel o pôvodnom hriechu a opakovanej vine prvých ľudských bytostí, a aby túto vinu zrušil, aby vykúpil ľudstvo, ponúkol Sám Seba, aby Mi priniesol obetu, ktorá bola pre Mňa uspokojivá (alebo „ktorá Ma uspokojila“).... obeť, ktorá znovu otvorila bránu do duchovného kráľovstva, cestu ku Mne a teraz umožňuje všetkým Mojim živým bytostiam, ktoré Jeho uznávajú ako Syna Božieho a Vykupiteľa sveta, aby sa ešte raz stali blažene šťastné.

AMEŇ

Translator
Translated by: Lorens Novosel