Vsak kdor si prizadeva priti do Resnice, ta pusti za seboj vso temo, on bo za vse dobil pojasnilo, poznal bo medsebojni odnos med vsemi stvarmi, prepoznal bo, da njegova pot vodi navzgor, da je našel povezavo z Bogom, da več ne more biti v zmoti, ker mu Bog Osebno daje Resnico. Toda zavzemanje za Resnico pomeni, da mora za njo najprej iskreno hrepeneti, in potem znanje katero prejema.... naj bo to od zunaj ali od znotraj v obliki misli.... sprejeti z odprtim srcem. Ker srce bo pripravljeno, ali sprejeti ali zavrniti Resnico in zmoto, in bo torej temu ustrezno vplivalo na osebo.
Za Resnico se mora hrepeneti (izboriti) do te mere, da mora biti sama volja človeka aktivno vključena.... nje (Resnice) se enostavno ne more posredovati popolnoma pasivni osebi, ki je sama ne želi in katera ne bo naredila nujnih korakov, da bi jo pridobila. Ker ona bo potem ostala v duhovni temi in ne bo napredovala navzgor. Resnica pa je pot navzgor.... Resnica je duhovno znanje dano ljudem od Boga Osebno, katero išče prejemnika v vsakem človeku, katero si lahko prisvoji volja vsakega človeka, ker je lahko prenesena ljudem na mnoge različne načine.... vendar je za njo vedno najprej potrebno hrepeneti.
Toda vsakdo, ki je pridobil Resnico (ali "prispel do Resnice"), ne živi več v temi, vse mu je kristalno jasno, on več ne dvomi, ker karkoli mu je še nejasno, mu bo na njegovo prošnjo tudi pojasnjeno tako, da se obrne le k Izvoru Resnice.... pod pogojem, da svoje dvome in vprašanja postavi Bogu Osebno in potem počaka, kaj mu bo Bog odgovoril skozi njegovo srce.... Hrepenenje za Resnico, miselni stik z Bogom in njegovo notranje poslušanje mu prav tako zagotavljajo jasen in resničen odgovor. Vi ljudje bi morali vedeti, da za vas ne bi smelo obstajati niti eno nerešeno vprašanje, če le želite pojasnilo in vsako vprašanje predstavite Temu, Kateri je Sam Resnica in Kateri jo prav tako želi posredovati Svojim zemeljskim otrokom, da bi jih razsvetlil, da bi jim osvetlil njihovo pot navzgor.
(6. 11. 1953) Telo prvo ustvarjenega človeka je prav tako bilo delo stvarjenja Moje Ljubezni.
Jaz Sem potem za padlo duhovno moral ustvariti zunanji ovoj, ko se je enkrat povzpelo iz brezna navzgor do točke, kjer je bilo sposobno opraviti svoj končni izpit volje v popolni svobodi.... Moral Sem ustvariti oblike-forme za vse Moje nekoč ustvarjene izvirne duhove, katerih prej razgrajene snovi (duše) so se po neskončno dolgem času ponovno zbrale, in kateri so torej kot samozavestna bitja ponovno čakali na dovoljenje, da postanejo aktivni.... Ustvariti zunanjo obliko za takšnega izvirnega duha se ni razlikovalo od neštetih del stvarjenja, katera so nastala predhodno.... To je bila Moja, v zunanja obliki prikazana misel, katera se je po Moji volji tudi pojavila pred Menoj v svoji izvedbi (kompletna-dokončana).
Tej prvo ustvarjeni obliki pa je bilo mogoče dati življenje le tako, da bi se prežela z Močjo Moje Ljubezni.... Izvirno ustvarjeni duh pa je bil Moja izsevana moč Ljubezni.... Torej je on moral samo zasesti zunanjo obliko, da bi jo pretvoril v živo bitje. Duh je bil blizu svoje popolnosti.... a vendar daleč od nje, ker mu je manjkalo končno spoznanje (ali "končni vpogled").... ker ga je greh, s katerim je bil obremenjen, oropal popolnega spoznanja, in v tem stanju je potreboval poučevanje in zapovedi.... na ta način je on moral postopoma dozorevati v spoznanju, skozi poslušnost (izpolnjevanje) tem zapovedim....
Pred tem se je zgodil veliki duhovni boj, ker je veliko število padlih izvirnih duhov želelo naseliti-okupirati Mojo prvo ustvarjeno obliko.... Ker so oni vedeli, da bi lahko ponovno pristopili k Meni le v obliki človeka, da bi lahko dosegli nepredstavljivo obilico Moči in Svetlobe le skozi izpit življenja, s katerim so morali dokazati, kako bodo uporabili moč, ki jim je bila na voljo.... Vendar Sem Jaz Osebno določil, kateri izvirni duh se bo nastanil v prvem človeku....
(7. 11. 1953) Namreč le Jaz Sem vedel, čigavo nasprotovanje Meni je toliko oslabilo, da se ga lahko uvede v končni izpit zemeljskega življenja; Jaz Sem vedel, čigava volja bi se lahko uprla moči Mojega nasprotnika. Zatorej Sem izbral enega izvirnega duha, ki je nekoč v času odpadništva duhov zasedal vodilni položaj.... kateri je bil prav zares težje obremenjen z grehom, vendar katerega je Moja Ljubezen želela še kako ponovno pridobiti, ker bi mu potem nešteta bitja prav tako sledila, in bi Odrešitev lahko napredovala mnogo hitreje.... Jaz Sem sicer vedel že od večnosti, da bo ta izvirni duh padel.... Kljub temu pa je on zaradi njegove spremembe volje tekom predhodnih faz bil najmočnejši duh, ki je torej tudi bil upravičen biti prvi, ki bo prejel stanje svobodne volje, in to je potem nudilo najboljše možnosti za uspešno opravljen izpit volje....
Oblika prvega človeka je bila sedaj.... preden jo je zasedel ta izvirni duh, prav tako vidna Luciferju, ki je zagotovo vedel, da je ta oblika prehod iz kraljestva teme, iz njegovega imperija v Moje kraljestvo, kraljestvo Svetlobe.... On je prav tako vedel.... če ni želel izgubiti svojih privržencev.... da je moral uporabiti vsa sredstva, da bi v tem, za človeka odobrenem poskusnem obdobju duše ugrabil nazaj od Mene, da bi ta izpit obrnil v svojo korist....
Ta od Mene ustvarjena oblika je bila še brez življenja, ko si jo je Lucifer prilastil s ciljem, da jo s svojim duhom poskusno oživi.... vendar pa je njegov neukročeni duh razpočil obliko, in on je bil prepričan, da jo bo razpočil vsaki duh, izgnan v to obliko, in, da za njega nikoli ne bo nobene nevarnosti izgube.... Dovolil Sem, da se ta preizkus zgodi, in potem Sem mu dokazal, da je bila njegova domneva napačna.... Kajti zahvaljujoč svojemu dolgemu procesu razvoja sam duh, kateri se je moral utelesiti v človeško bitje, ni več delil Luciferjeve volje, on je prostovoljno zasedel končno zunanjo obliko, in, ker je ta izvirni duh (Adam) bil blizu svojega izvirnega stanja, on zunanje oblike ni štel za oviro, katera bi preprečila padanje v greh.... Kajti on (Lucifer) je bil gospodar nad celotnim stvarstvom, on je lahko vladal kot gospodar nad Zemljo, katera mu je bila na voljo skupaj z vsako stvaritvijo.... Imel je obilno oblast in moč.... podrejeno le Moji moči, katera mu je dala le eno lahko zapoved: poslušnost, katera bi bila zlomila vsako njemu uvedeno omejitev....
In, ko je Lucifer to dojel, je razmišljal o načinih, kako preprečiti človeku izvajanje te zapovedi, in, ker je osebno poznal telo prvega človeka, ga je on skušal narediti odbijajočega, predstavljajoč ga kot oviro.... tako, da je osvoboditev od njega naredil odvisno od kršenja te zapovedi.... in tako spodbujal izvirnega duha, da se v notranjosti zopet upre proti Meni, zaradi tega, ker mu (domnevno) nisem dal popolne svobode.... To je bila premišljena prevara, kateri bi se prvi človek lahko uprl, če bi le upošteval Mojo preprosto zapoved.... če bi bil zadovoljen s svojim posedovanjem sile in moči, ki sta ga delali prav zares srečnega, vse dokler Moj nasprotnik ni v njem prebudil nečistega hrepenenja.... biti večji od Tega, Kateri je bil prepoznavna Sila nad njim.... o Katerem je on vedel, in Čigar zapoved je kljub temu zanemaril....
Padec prvega človeka v greh je torej bila ponovitev prvega padca izvirnih duhov. On je sledil Luciferju in je potegnil za seboj v brezno nešteta bitja.... tako, da so sedaj tudi vsi potomci prvega človeka bili postavljeni v oslabljeno stanje grešnih ljudi tako dolgo, vse dokler jih Jezus Kristus ni prišel rešiti, vse dokler Jezus Kristus skozi Svojo smrt na Križu ni dosegel moči volje namesto človeštva, vse dokler se Jezus Kristus ni zoperstavil Luciferjevim skušnjavam s Svojo močno voljo in ga porazil....
(8. 11. 1953) Ničesar ne bi moglo spodbuditi prvo ustvarjenega bitja Luciferja na prehod skozi zemeljsko napredovanje kot človek, vse dokler je on sebe še naprej smatral za gospodarja duhovnega sveta, kateri Me je skupaj z njim zapustil, ker on osebno se ni napotil po poti skozi materijo, skozi stvarstvo pred stvarjenjem prvega človeka.... Kot temeljni duh je on v svoji volji še naprej bil Moj največji nasprotnik, on je sebe štel za gospodarja stvarstva, katero je nudilo zavetje duhovni snovi, ki mu je pripadala, čeprav on sam ni imel vpliva nad njo.
Njegov notranji upor je bil še naprej nezlomljen, in on se ne bi nikoli sprijaznil s kakršnokoli prisilo, on sam nikoli prostovoljno ne bi vstopil v formo-obliko, ustvarjeno po Moji volji.... ker je vse oblike za duhovne snovi in vsa dela stvarstva sovražil in je težil, da jih uniči.... Vendar mu je oblast nad deli stvarstva bila odvzeta, toda potem mu je bil podarjen vpliv nad vsako dušo, ko je ona morala ponovno sprejeti svojo svobodno odločitev za Mene ali za njega.... On je prav tako vedel, da je sam nesposoben uničiti obliko takrat, ko je ta že bila naseljena z duhovnimi bitji, in iz tega razloga je vnaprej nadziral obliko prvega človeškega bitja, ker njegov cilj je bil, da napelje izvirnega duha, ki bi jo moral zasesti, da sam uniči svojo zunanjo obliko.... ker je verjel, da bi ga on na ta način oskrbel s svobodo, katero Sem moral vzeti vsem duhovom zaradi del stvarjenja.... On Mi je hotel preprečiti dokončanje načrta Odrešitve.
Nasprotovanje med Mano in njim je obstajalo že od njegovega odpadništva, in on ne bo nikoli odstopil od njega, vse dokler ne spozna, da je popolnoma nemočen ter Me v najgloblji šibkosti in ponižnosti prosi (9. 11. 1953), da mu dam Moč.... Iz tega razloga bi bilo njemu nemogoče dati prvo človeško telo kot prebivališče. Ker njegova volja ni stremela k vzponu, medtem, ko je prejšnji odpor duhovne snovi do Mene, katera je šla skozi stvarstvo v stanju prisile, že bil zmanjšan in je moral samo še enkrat dokazati, da je odnehal od svojega nasprotovanja Meni in nasprotovanju moči Moje Ljubezni. In Lucifer je vedel, kako daleč je ta duhovna snov sebe že oddaljila od njega, in je prav tako vedel, da sedaj obstaja tveganje, da jo v popolnosti izgubi. Toda, ker je ta izvirni duh, utelešen v prvem človeku bil nekoč njegov vnet zagovornik, je on bil še posebej zainteresiran povzročiti njegov padec.... Vendar pa je prav tako vedel za njegovo sedanje hrepenenje, da se znebi vsake fizične omejitve....
In zatem Sem Jaz postavil drugo bitje zraven tega izvirnega duha, ki ga je istočasno moralo podpirati in mu prav tako služiti pri izpitu njegove volje. Ona dva naj bi si nudila medsebojno podporo, da bi prišla do končnega cilja; Jaz nisem postavil odgovornosti samo na ena ramena.... dal sem zapoved obema, in oba sta bila sposobna uresničiti cilj skupaj.... In to drugo bitje je izkoristil Lucifer, ki je prepoznal njegovo šibko voljo in iz tega je upal, da bo uresničil svoj cilj....
Izpit volje se je moral zahtevati od prvega človeškega para, in pri tem preizkusu so morale biti aktivne tudi nasprotne sile, ker se je tudi Lucifer boril za svoje žive stvaritve (bitja), katerih ni želel izročiti, čeprav so one prav tako pripadale Meni. Njegov načrt mu je uspel, vendar Me to ni zaustavilo, neštetim bitjem vedno znova dati priložnost, vzeti novo obliko v človeških bitjih na tej Zemlji in tako doseči vedno višjo stopnjo zrelosti, tudi, če so zahvaljujoč padcu prvega človeškega para vrata v kraljestvo svetlobe ostala zaprta vse do prihoda Jezusa Kristusa....
Prvi greh je preložil, vendar ni preklical Odrešitve duhovnih bitij, kajti to kar prvi človek ni uspel napraviti, je dosegel človek Jezus.... On je bil močnejši od Mojega nasprotnika, ker je uporabil Mojo moč.... On je bil in je ostal z Mano povezan skozi Ljubezen, in je prostovoljno uresničil to, kar prvi človeški bitji nista izpolnili kot zapoved.... On se je popolnoma podredil Moji volji in dokazal Svojo predanost Meni s Svojim trpljenjem in smrtjo na Križu.... On je vedel za izvirni greh in za ponovno krivdo prvih človeških bitij, in, da bi razveljavil to krivdo, da bi odkupil človeštvo, se je On ponudil, da Mi prinese žrtev-daritev, kar je za Mene bilo zadovoljivo.... žrtev, katera je ponovno odprla vrata duhovnega kraljestva, pot do Mene in sedaj omogoča vsem Mojim živim bitjem, ki priznavajo Njega kot Božjega Sina in Odrešenika sveta, znova postati blaženo srečni. AMEN
PrevajalciKaždý, kto sa usiluje dospieť k pravde, zanecháva za sebou všetku temnotu, bude mať vysvetlenie pre všetko, pozná vzájomné vsťahy medzi všetkými vecami, rozpozná, že jeho cesta vedie hore, že našiel zjednotenie s Bohom, že sa nemôže viac mýliť, pretože sám Boh mu dáva pravdu. Ale snaha o pravdu znamená, že musí byť najprv úprimne žiadaná a potom vedomosti, ktoré dostáva.... či už zvonku alebo zvnútra vo forme myšlienok.... musia byť prijaté s otvoreným srdcom. Lebo srdce bude ochotné buď prijať alebo odmietnuť pravdu a omyl, a teda podľa toho ovplyvniť osobu.
Je potrebné usilovať sa o pravdu v tej miere, aby sa do toho musela aktívne zapojiť vôľa ľudskej bytosti.... nemožno ju jednoducho dať úplne pasívnej osobe, ktorá ju sama o sebe nechce a ktorá nepodnikne potrebné kroky na to, aby ju získala. Lebo ona potom zostane v duchovnej temnote a nedosiahne pokrok. Pravda je však stúpajúca cesta.... Pravda je duchovné poznanie sprostredkované ľuďom samotným Bohom, ktorá sa snaží nájsť príjemcu v každej ľudskej bytosti, ktorá môže byť získaná vôľou každého človeka, pretože môže byť odovzdaná ľuďom na veľa rôznych spôsobov.... ale vždy predovšetkým musí byť žiadaná. A každý, kto získal pravdu (alebo „prišiel k pravde“), už nežije v temnote, všetko mu je jasné, už nepochybuje, pretože čokoľvek, čo je stále nejasné, mu bude vysvetlené, keď o to požiada pod podmienkou, že sa obráti k zdroju pravdy.... za predpokladu, že svoje pochybnosti a otázky predkladá Bohu Osobne a potom čaká na Božiu odpoveď skrze jeho srdce.... Túžba po pravde, myšlienkový kontakt s Bohom a jeho vnútorné načúvanie mu tiež zaisťujú jasnú a pravdivú odpoveď. Vy, ľudia, by ste mali vedieť, že pre vás nemusia existovať žiadne nevyriešené otázky, za predpokladu, že túžite po vysvetlení a kladiete každú otázku Tomu, Ktorý je Pravda samotná a Ktorý ju tiež chce dať svojim deťom, aby ich osvietil, aby osvetlil cestu ich vzostupu:
Telo prvého stvoreného človeka bolo tiež dielom stvorenia Mojej lásky. Musel Som vytvoriť vonkajšiu škrupinu/obal pre padlého ducha, keď sa prepracoval cestou hore z priepasti do bodu, keď bol schopný vykonať svoju poslednú skúšku vôle v úplnej slobode.... Musel Som vytvoriť formy pre všetkých Mojích kedysi vytvorených pôvodných duchov, ktorých predtým rozložené častice sa po nekonečne dlhom čase opäť zoskupili, a ktoré teda, ako bytosti znova vedomé samé seba, čakali na povolenie, aby sa stali aktívnymi.... Vytváranie vonkajšej formy takého pôvodného ducha sa nelíšilo od nespočetného množstva diel stvorenia, ktoré predtým vznikli.... bola to Moja vyjadrená myšlienka, ktorá sa skrze Moju vôľu objavila predo Mnou, ako už dokončená/úplná. Ale dať život tejto vytvorenej podobe/forme bolo možné iba ak ju prenikne (alebo „oživiť túto formu bolo možné iba ak ju prenikne“) Sila Mojej lásky....
Pôvodne stvorený duch však bol Moja vyžarovaná sila lásky.... Preto bolo potrebné iba aby ovládol vonkajšiu formu, aby sa z nej stala živá bytosť. Duch bol blízko svojej dokonalosti.... a napriek tomu ďaleko od nej, pretože mu chýbala konečná realizácia (alebo „konečný predhľad“).... pretože hriech, ktorým bol zaťažený, ho úplne zbavil všetkého poznania a v tomto stave potreboval inštrukcie a prikázania.... na ten spôsob mal postupne dozrievať k realizácie pomocou konania/dodržiavania týchto prikázaní....
Skôr predtým došlo k veľkému duchovnému boju, pretože veľké množstvo padlých pôvodných duchov chceli obsadiť Moju prvú vytvorenú formu.... Lebo vedeli, že mohli znova získať prístup ku Mne iba v tele ľudskej bytosti, že by dokázali získať nepredstaviteľné množstvo sily a svetla iba cez skúšku života (= životný test), v ktorej by mali dokázať, ako využijú silu, ktorá by im bola k dispozícii.... Ale Ja Osobne som si vybral, ktorý pôvodný duch by sa mal nasťahovať do prvej ľudskej bytosti.... Len Ja Som vedel, ktorého protivenstvo voči Mne oslabilo tak, že mu mohla byť ponuknutá konečná skúška pozemského života; Vedel Som, ktorého vôľa mohla odolať moci Môjho protivníka. Preto som si vybral pôvodného ducha, ktorý kedysi zaujal vedúce postavenie počas odpadlíctva duchov.... ktorý bol skutočne viac zaťažený hriechom, ktorého sa však Moja láska veľmi snažila znovu získať, pretože nespočetné bytosti by ho nasledovali a vykúpenie by sa vyvíjalo oveľa rýchlejšie.... v skutočnosti Som už od večnosti vedel, že tento pôvodný duch pochybí/zlyhá.... Napriek tomu bol vďaka svojej zmenenej vôli v predbežných fázach najsilnejším duchom, teda bol tiež oprávnený (= mal právo) byť prvým, kto získa stav slobodnej vôle, čo preto ponúkalo najlepšie vyhliadky na úspešné dokončenie skúšky vôle....
Forma prvej ľudskej bytosti bola.... predtým, ako ju okupoval ten pôvodný duch, viditeľná aj pre Lucifera, ktorý určite vedel, že táto forma bola (východnou) bránou z kráľovstva temnoty, z jeho ríše, do Môjho kráľovstva, do kráľovstva svetla.... Vedel tiež, že.... ak nechcel stratiť svojich nasledovníkov.... musel použiť všetky prostriedky na to, aby uniesol duše späť odo Mňa počas schválenej skúšobnej doby človeka, aby tú skúšku obrátil v svoj prospech....
Moja vytvorená forma bola stále bez života, keď ju Lucifer uchmatol s cieľom, aby ju otestoval oživením pomocou svojho ducha.... napriek tomu jeho neskrotený duch roztrhol formu, a bol si istý, že každý duch vylúčený do tejto formy ju roztrhne a že nikdy pre neho nebude hroziť nebezpečenstvo straty....
Dovolil Som, aby sa tento test uskutočnil, a potom Som mu dokázal, že jeho predpoklad bol nesprávny.... Pretože práve vďaka svojmu dlhotrvajúcemu procesu rozvoja samotný duch, ktorý sa mal vteliť do ľudskej bytosti, už nezdieľa Luciferovu vôľu, on dobrovoľne obsadil konečnú vonkajšiu formu, a pretože tento pôvodný duch bol blízko svojmu pôvodnému stavu, nepovažoval vonkajšiu formu za prekážku, ktorá by zabránila pádu do hriechu.... Pretože on bol pánom celého stvorenia, on mohol vládnuť ako pán nad zemou, ktorá mu bola k dispozícii spolu s každým stvorením.... Mal moc a silu v hojnosti.... iba podriadenú Mojej sile, ktorá mu dala iba ľahké prikázanie, ktorej poslušnosťou by boli porušené akékoľvek obmedzenia, ktoré boli uvalené na neho....
A keď si to Lucifer uvedomil, premýšľal o spôsoboch, ako zabrániť tomu, aby ľudská bytosť dodržala toto prikázanie, a keďže poznal telo prvej ľudskej bytosti, pokúsil sa ho znechutiť tým, že mu ho vykreslil ako prekážku.... tak, že oslobodenie od neho skreslil ako závislosť na prekročení tohto prikázania.... a tak podnietili pôvodného ducha, aby sa vo vnútri znova vzbúril proti Mne za to, že Som mu nedal úplnú slobodu.... Bolo to úmyselné klamstvo, ktorému mohla prvá ľudská bytosť odolať/sprotiviť sa iba tým, že bude jednoducho dodržiavať Moje jednoduché prikázanie.... on bol spokojný s vlastníctvom moci a sily, ktorá ho urobila skutočne šťastným, až kým Môj protivník v ňom nevzbudil nečistú túžbu.... byť väčší ako Ten, Ktorý bol vnímateľnou silou nad ním.... o Ktorom vedel a Ktorého prikázanie napriek tomu zanedbal....
Pád prvej ľudskej bytosti do hriechu bol teda opakovaním prvého pádu pôvodných duchov. On nasledoval Lucifera a potiahol za sebou do priepasti nespočetné bytosti.... rovnako ako všetci potomkovia prvej ľudskej bytosti boli následne uvedení do slabého stavu hriešnych ľudí, až kým neprišiel Ježiš Kristus zachrániť ich, až kým Ježiš Kristus nezískal silu vôle v mene ľudstva skrze Jeho ukrižovanie, až kým Ježiš Kristus nevystúpil Svojou silnou vôľou proti Luciferovmu pokušeniu a porazil ho....
Nič nemohlo vnuknúť prvú stvorenú bytosť, Lucifera, aby prešiel pozemským pokrokom ako ľudská bytosť, pokiaľ sa stále považoval za pána duchovného sveta, ktorý Ma spolu s ním opustil, pretože on sám sa nevybral smerom (rozvoja) cez hmotou (matériu), cez stvorenie, predtým ako bola vytvorená prvá ľudská bytosť.... Ako duchovne skutočný duch bol vo svojej vôli stále Mojím najväčším protivníkom, považoval seba za pána nad stvorením, ktoré skrývalo duchovnú podstatu, ktorá mu patrila, hoci on sám nemal žiadny vplyv na ňu. Jeho vnútorný odpor bol stále neporušený a nikdy by sa nezmiernil v žiadnom nátlaku, nikdy by dobrovoľne nevstúpil do formy vytvorenej Mojou vôľou.... pretože nenávidel všetky formy pre duchovnú podstatu, všetky diela stvorenia, a snažil sa ich zničiť.... Jeho moc nad dielami stvorenia mu však bola odobratá, ale potom mu bol udelený vplyv na každú dušu, keď táto mala znova urobiť jej slobodné rozhodnutie pre Mňa alebo pre neho.... Vedel tiež, že sám nebol schopný zničiť formu, keď bola obývaná duchovnými bytosťami, a preto vopred dohliadal formu prvej ľudskej bytosti, pretože jeho cieľom bolo vyvolať pôvodného ducha, ktorý ju mal obsadiť, aby zničil svoju vlastnú vonkajšiu formu.... pretože veril, že by mu tým spôsobom poskytol slobodu, ktorú Som musel vziať všetkým duchom pre dielo stvorenia.... Chcel Mi zabrániť v dokončení plánu Spásy.
Protivenstvo medzi Mnou a ním existovala ešte od jeho odpadnutia a nikdy sa ho nevzdá, kým si neuvedomí, že je úplne bezmocný, a v najhlbšej slabosti a pokore bude Ma prosiť, aby Som mu dal silu.... Z tohto dôvodu by to bolo nemožné dať mu prvé ľudské telo ako príbytok. Lebo jeho vôľa sa nezameriavala na výstup, zatiaľ čo minulý odpor duchovnej podstaty voči Mne, ktorá prešla stvorením v stave prinútenia, sa už zmenšil a potrebovala ešte raz dokázať, že sa vzdala svoho protivenstva voči Mne a Mojej sile lásky. A Lucifer vedel, ako ďaleko sa od neho táto duchovná podstata vzdialila, a tiež vedel, že teraz existuje riziko, že ju úplne stratí. A keďže pôvodný duch stelesnený v prvej ľudskej bytosti bol kedysi jeho horlivým podporovateľom, mal mimoriadny záujem zapríčiniť jeho pád.... Ale tiež vedel o jeho súčasnej túžbe zbaviť sa všetkých fyzických obmedzení....
A potom Som postavil druhú bytosť po boku tohto pôvodného ducha, ktorá ho mala súčasne podporovať, ale tiež mu pomáhať pri skúške jeho vôle. Obaja sa mohli podporovať navzájom, aby dosiahli konečný cieľ; Nezaviedol Som zodpovednosť iba na jedno rameno.... dal som Prikázanie obom a obaja boli schopní dosiahnuť cieľ spoločne.... A túto druhú bytosť využil Lucifer, ktorý poznal jej slabú vôľu a tým aj dúfal, že dosiahne svoj cieľ.... Skúška vôle musela byť vyžadovaná od prvého ľudského páru a na podporu tejto skúške museli byť tiež aktívne nepriaznivé (odporné) sily, pretože Lucifer bojoval aj o svoje živé bytosti, ktorých sa nechcel vzdať, aj keď oni tiež patrili Mne. Jeho plán sa podaril, však to Mi nezabránilo, aby Som nespočetným bytostiam znova poskytol príležitosť prijať novú formu v ľudských bytostiach tejto zeme, a tak dosiahnuť ešte vyššiu mieru zrelosti, aj keď v dôsledku pádu prvého ľudského páru brána do kráľovstva svetla zostala zatvorená až do príchodu Ježiša Krista....
Prvý hriech oddialil, ale nezrušil vykúpenie duchovných bytostí, pretože to, čo nedokázala prvá ľudská bytosť, bolo dosiahnuté ľudskou bytosťou Ježišom.... On bol silnejší od Môjho protivníka, pretože využíval Moju silu.... Bol a zostal v kontakte so Mnou prostredníctvom lásky a dobrovoľne vykonával to, čo prvé ľudské bytosti nesplnili ako prikázanie.... Úplne sa podriadil Mojej vôli a Svoju oddanosť Mne dokázal Svojím utrpením a smrťou na kríži.... On vedel o pôvodnom hriechu a opakovanej vine prvých ľudských bytostí, a aby túto vinu zrušil, aby vykúpil ľudstvo, ponúkol Sám Seba, aby Mi priniesol obetu, ktorá bola pre Mňa uspokojivá (alebo „ktorá Ma uspokojila“).... obeť, ktorá znovu otvorila bránu do duchovného kráľovstva, cestu ku Mne a teraz umožňuje všetkým Mojim živým bytostiam, ktoré Jeho uznávajú ako Syna Božieho a Vykupiteľa sveta, aby sa ešte raz stali blažene šťastné.
AMEŇ
Prevajalci