Vo Svojom veľkom milosrdenstve k vám Som vykonal dielo Spásy v Ježišovi, ľudskej bytosti (1. Korintským 15, 18-19).... To, čo Som vyjadril zo Seba, zhrešilo proti Mne a iba malá časť stvorených bytostí zostala so Mnou, kedy muselo byť vytvorené rozhodnutie vôle, ktoré Som požadoval, aby sa stvorené bytosti mohli stať nesmierne šťastnými. Oni Ma chceli vidieť, a keďže to nebolo možné.... pretože bytosti by prestali existovať, keby uvideli také veľké množstvo svetla.... obrátili sa k tomu (Luciferovi), ktorého videli, ktorého Som externalizoval (vyjadril) ako prvého ducha zo Seba na Moju podobu.... Avšak bytostiam nechýbala realizácia (porozumenie), a preto boli úplne vedomí, že vyšli zo Mňa, no napriek tomu sa odvrátili odo Mňa k viššie uvedenému, čo bolo obrovským hriechom, ktorý ich ponoril do bezodnej priepasti.... Ale ich stav vzbudil Môj súcit, ľutoval Som bytosti, ktoré Môj protivník.... prvý padlý duch.... držal pod kontrolou v úplne neosvietenom stave a ktorých mimoriadne úbohá situácia by sa nikdy nezmenila, keby Som im neudelil Svoje milosrdenstvo.... Bol to výsledok Lásky, ktorá tieto bytosti kedysi vytvorila, a ktorá ich preto tiež nasledovala do priepasti.... Moja nekonečná Láska neopustila padlé bytosti, ktoré tiež patrili Mne. Pretože sa vynorili z Mojej sily, ktorá nepretržite tiekla k Mojej prvej stvorenej bytosti.... Luciferovi.... a umožňovala mu vytvárať nespočetné bytosti.... Preto tieto bytosti tiež patrili Mne, aj keď sa oni stali hriešnymi z vlastnej slobodnej vôle a dobrovoľne nasledovali Môjho súčasného „protivníka“.... Napriek tomu, osud týchto padlých bytostí vzbudil Môj súcit, chcel Som im poskytnúť príležitosť, aby mohli začať pracovať na vzostupe zdola (na hore), až kým by znovu dosiahli stav slobodnej vôle, aby urobili ďalšiu skúšku vôle, vzhľadom na to, ktorému Pánovi chceli patriť. Ale v dôsledku odmietnutia sily Mojej Lásky sa bytosti stali tak slabými, že aj keď Som im vrátil slobodnú vôľu po nekonečne dlhom čase, stále zlyhali v skúške ich vôle.... A táto slabosť bytostí vzbudila Moje milosrdenstvo a Ja som bol odhodlaný vykonať dielo Spásy, aby Som sprostredkoval silu slabým, ktorá bola získaná skrze zmierenie viny z minulého obdobia.... skrze trýznivú (utrpenia plnú) smrť na Kríži.... Cítil Som taký ohromný súcit k padlým bytostiam, že Som bol ochotný vziať hriechy na Seba a oslobodiť ich. Ale keďže som, ako Boh, nebol schopný trpieť, muselo sa vykúpenie uskutočniť v ľudskej bytosti, ktorá sa pre Lásku k svojim blížnym ľudským bytostiam rozhodla trpieť miesto ních a Ktorý korunoval Svoje dielo Lásky extrémne bolestivou smrťou na Kríži.... Skutočným Vykupiteľom z viny bola Láska v Ježišovi, ľudskej bytosť, a Ja Sám Som bol táto Láska (1. Jánova 4, 8,16).... Ja Sám Som bol ohromne silný v Ježišovi, ľudskej bytosti a dokázal som použiť Svoju Sila v Ňom, aby sa ona naplno prejavila, Jeho každá činnosť bola určovaná Láskou, a teda „Láska“ uskutočnila dielo Spásy, Ona sa iba skrývala v ľudskej škrupine (plášti), ktorá na seba vzala toto nadľudské utrpenie....
„Láska“ sa zľutovala nad ľudstvom a vykúpila nesmiernu vinu za hriech, ktorá spôsobila padlým duchovným bytostiam takú úbohosť/nešťastie.... Láska cítila milosrdenstvo a opäť otvorila cestu, ktorá viedla späť do Otcovho domu.... Iba Láska dokázala vyrovnať Božiu spravodlivosť, ktorá nemohla byť ignorovaná, pretože je súčasťou Mojej prirodzenosti, inak by bola Moja dokonalosť sporná. A kvôli spravodlivosti musela byť vykúpená obrovská vina, aby Som mohol prijať moje živé bytosti do Svôjho kráľovstva svetla a blaženosti.... A tak sa našla cesta.... „Láska“, chránená v ľudskej bytosti, Ktorá bola schopná trpieť a Ktorá bola kvôli Láske ochotná vziať na Seba obrovskú vinu, nesmierne trpieť a nakoniec zomrieť najhoršiou smrťou na Kríži.... Ježiš, človek, prešiel touto cestou ku Krížu, On uschoval v Sebe Lásku, ktorou Som Ja po celú večnosť.... Len tak bolo možné vykúpiť obrovskú vinu. Iba veľké milosrdenstvo Ma motivovalo k tomu, aby Som sa Osobne staral o Moje živé bytosti, ktoré boli ubohé nad všetky rozmery a ktoré by bez pomoci nemohli nikdy byť schopné oslobodiť sa od moci Môjho protivníka. Keďže ho dobrovoľne nasledovali do priepasti, mal nárok na tieto bytosti. Nepopieram mu toto právo, ale tieto bytosti tiež patria Mne, a preto bojujem za ne a pomáham im posilňovať ich vôľu, aby sa pokúsili vyslobodiť, a skutočne to dokážu urobiť prostredníctvom požehnaní získaných na Kríži. Ježiš, ľudská bytosť, prijal Mňa Osobne do Svojho vnútra.... Prostredníctvom Jeho života lásky Seba formoval tak, že ja Osobne, Večná Láska, Som bol schopný zostať v Ňom.... že Som Ho tak úplne prenikol, že On len chcel a robil to, čo od Neho „Láska“ požadoval.... takže Som teda Sám vykonal dielo Spásy, pretože Ježiš, ľudská bytosť, úplne vstúpil do Mojej vôle (Ján 5, 30; 6, 38). Pretože On a Ja sme boli Jedno (Ján 10, 30), bol „Bohom“ vo všetkej plnosti (Kološanom 2, 9) a iba Jeho vonkajší plášť bol „ľudský“ pre oči Jeho blížnych ľudských bytostí.... Ale aj tento vonkajší plášť sám seba zduchovnil, on iba pokračoval byť „ľudský“, až kým sa nedosiahne dielo Spásy.... Lebo len Ježiš, ľudská bytosť, bol schopný trpieť a Jeho utrpenie a bolesť boli nepopísateľné, pretože vina, ktorú On vzal na svoje plecia, aby ju zmieril (odčinil) bola tiež neopísateľná. Takže teraz sa každá ľudská bytosť môže vyslobodiť zo svojej viny, ak Ma uzná v Ježišovi Kristovi a prijme požehnanie diela Spásy.... ak verí v Neho a tiež, že som v Ja zomrel v Ňom za vás, aby Som vás vyslobodil.
AMEŇ
PrekladateliaNa Minha grande misericórdia para contigo realizei o trabalho de Salvação no ser humano Jesus.... O que eu tinha colocado de Mim mesmo tinha se tornado pecaminoso contra Mim, e apenas uma pequena parte dos seres criados permaneceu comigo quando chegou a decisão da vontade que eu exigia para poder fazer os seres criados excessivamente felizes. Eles queriam Me ver e como isso não era possível.... porque os seres teriam falecido na imensa abundância de luz que eles teriam visto.... eles se voltaram para aquele que era visível para eles, a quem eu tinha apontado como o primeiro espírito em Minha imagem.... Mas os seres não lhes faltava conhecimento e, portanto, eles também sabiam que haviam emergido de Mim, mas mesmo assim se afastaram de Mim e se voltaram para isso, que era agora também o grande pecado que os mergulhava em infinitas profundezas.... Mas tive pena do seu estado, tive pena dos seres que agora estavam completamente sem luz (in = the ed.) sob o controlo do meu adversário.... o primeiro espírito caído.... e assim também estavam num estado extremamente miserável que nunca mais teria mudado se eu não lhes tivesse concedido a Minha misericórdia.... E este foi o resultado do amor que um dia criou esses seres e que por isso também os seguiu para o abismo.... O meu amor infinito não abandonou o ser caído que também me pertencia. Pois tinha surgido da Minha força, que não estava disponível para o Meu ser.... criado pela primeira vez. Lucifer.... e permitiu-lhe criar incontáveis seres. Assim, este ser também me pertenceu, mas tornou-se pecador por vontade própria, seguiu o Meu agora 'adversário' por vontade própria.... No entanto, tive pena do destino do ser caído e quis dar-lhe a oportunidade de subir do abismo para que voltasse a entrar no estado de livre arbítrio, a fim de poder voltar a pôr-se à prova da vontade do Senhor a que se juntaria. Mas os seres estavam tão enfraquecidos pela sua resistência à Minha força de amor que não passaram no teste da sua vontade mesmo quando lhes devolvi o seu livre arbítrio após um tempo infinitamente longo.... E esta fraqueza dos seres teve pena de Mim e determinou-me a fazer o trabalho da Salvação para dar força aos fracos, que foi adquirida expiando aquela antiga culpa.... através da morte agonizante na cruz.... .... A minha misericórdia para com os seres caídos era imensamente grande e por isso eu mesmo queria me culpar e expiar a mim mesmo por isso. Mas como eu, como Deus, não podia sofrer, esse ato de expiação tinha de acontecer num ser humano que, por amor aos seus semelhantes, se declarou disposto a fazer expiação e que coroou a sua obra de amor com um sofrimento e morte extremamente agonizantes na cruz.... O amor no homem Jesus foi o verdadeiro redentor da culpa, e o amor era Mim Mesmo.... Eu mesmo fui supremamente poderoso no homem Jesus, pude trabalhar com todas as minhas forças no homem Jesus, todas as Suas ações foram determinadas pelo amor, e assim o "amor" realizou a obra da redenção, que só se escondeu em uma concha humana, que tomou sobre si aquele sofrimento sobre-humanoCOPY00 O amor" teve pena de si mesmo e redimiu a grande culpa do pecado que tornou o ser espiritual caído miserável.... O amor teve misericórdia e limpou o caminho que leva de volta para a casa do Pai.... (17/11/1960) Só o amor era capaz de dar satisfação à justiça, pois não podia ser ignorado porque pertence à Minha natureza, senão a Minha perfeição seria posta em causa. E assim, em nome da justiça, a grande culpa teve de ser redimida antes que eu pudesse aceitar novamente as Minhas criações vivas no Meu reino de luz e bem-aventurança.... E assim foi encontrada uma maneira.... O "amor" estava escondido num ser humano que era capaz de sofrer e cujo amor, portanto, também se dispôs a assumir a grande culpa sobre si mesmo e a sofrer imensamente por isso e, finalmente, a morte mais amarga na cruz.... O homem que Jesus foi por aqui para a cruz, Que continha amor em si mesmo, Quem eu mesmo sou desde a eternidade.... Só assim a imensurável culpa poderia ser redimida. Só uma grande misericórdia me moveu para cuidar das Minhas criações vivas, que eram miseráveis e que nunca teriam sido capazes de se libertar do controle do Meu adversário sem ajuda. Pois ele tinha direito sobre esses seres porque eles o seguiram voluntariamente para o abismo. Eu mesmo não contesto este direito, mas estes seres também me pertencem, e por isso luto por eles e os ajudo a fortalecer a sua vontade, para que agora tentem libertar-se e possam fazê-lo também através das bênçãos adquiridas na cruz. O homem que Jesus me levou para dentro de si mesmo.... Ele se preparou de tal forma através de Sua vida de amor que Eu mesmo, como o Amor Eterno, pude tomar morada n'Ele.... que O permeei completamente, de modo que Ele só quis e fez o que o 'amor' n'Ele ordenou.... que Eu mesmo assim realizei o ato de Salvação, porque o homem Jesus estava completamente absorvido em Minha vontade. Pois Ele e eu éramos um, Ele era "Deus" em toda a sua plenitude, e apenas a Sua concha exterior era "humana" aos olhos dos Seus semelhantes. .... Mas esta concha externa também se tinha espiritualizado, excepto que ainda reteve a sua "humanidade" até o acto de Salvação ter sido realizado.... Pois só o ser humano Jesus podia sofrer, e o Seu sofrimento e tormento eram indescritíveis, porque a culpa que Ele tinha assumido sobre os Seus ombros para expiar por isso também era imensurável. E cada pessoa pode agora libertar-se da sua culpa quem Me reconhece em Jesus Cristo, quem aceita a graça do acto de Salvação.... quem acredita Nele e também no facto de eu ter morrido Nele por ti para te redimir...._>Amém
Prekladatelia