Padlá duchovná substancia (hmota) potrebovala nekonečne dlhý čas pre svoj vzostupný vývoj a nekonečne dlhé obdobie bolo potrebné aj pre Moje ojedinelé stvorenia, ktoré sa viac-menej museli vyvíjať v súlade s duchovnými látkami zviazanými v ních, aby dosahovali stále väčšiu duchovnú vyspelosť. Stále sa vytvárali nové formy a týmto formám boli znovu a znovu pridelené úlohy.
Preto stvorenie Zeme nevzniklo v okamihu, ale nekonečne dlhé časové obdobia plynuli, kým duchovná podstata všetkých stupňov zrelosti nenašla pre seba vhodnú vonkajšiu formu, pretože neustále rastúca zrelosť si tiež vyžadovala neustále nové stvorenia, ktoré by sa k nej mohli prispôsobiť. Ale pokiaľ duchovné podliehalo zákonu prinútenia, Moja tvorivá činnosť pozostávala v tvarovaní Zeme ako miesta pre dozrievanie najnižšie padlého duchovného, ktoré muselo získať úroveň zrelosti, aby sa zviazanému duchovnému mohla opäť vrátila slobodná vôľa, ktorú v minulosti zneužilio.
Ale teraz musela byť vytvorená vonkajšia forma pre túto plne vyzretú duchovnú podstatu, aby mohla znovu vyskúšať svoju slobodnú vôľu v tejto podobe (forme). Toto dielo stvorenia bol človek, ktorý sa líšil od všetkých predtým stvorených bytostí tak, že okrem slobodnej vôle bol tiež obdarený inteligenciou a rozumom.... schopnosťou myslenia, sebavedomím a schopnosťou komunikovať s ostatnými ľuďmi prostredníctvom jazyka, pretože spolunažívanie poskytlo potrebné podmienky na skúšku vôle.
Vonkajšia forma ľudskej bytosti už existovala v posledných štádiách stavu prinútenia a bola určená na to, aby prijala nespočetné množstvo vyzretých látok duše, ale tieto živé bytosti stále konali v prinútenom stave, ako to vyžadoval prírodný zákon, a preto neboli zodpovedné pre svoje činy.... Mali iba veľmi obmedzenú schopnosť myslenia, ale ako diela stvorenia slúžili ako nádoby pre duchovnú podstatu, ktorá dozrela po nekonečne dlhom čase vývoja a boli tvarované Mojou múdrosťou a láskou k tejto duchovnej podstate.
Ale iba živé bytosti, ktoré vlastnili slobodnú vôľu, inteligenciu a sebauvedomenie, mohli byť pomenované ako ľudské bytosti.... a až potom sa začal plán ich duchovného oživenia.... To si vyžadovalo, aby živé bytosti.... ľudia.... boli vyučovaní odo Mňa.... ktorí by svoju schopnosť myslenia, svoju inteligenciu a svoju slobodnú vôľu mali používať v súlade s Mojimi pokynmi a pomocou svojej slobodnej vôle by potom mohli žiť a pôsobiť na Zemi.... ktorí sa dokážu vyformovať ako bohovia, ale tiež konať v rozpore s Mojou radou a Mojou vôľou a vrátiť sa do priepasti, odkiaľ vystúpili.
Vytvoril Som človeka.... Po dosiahnutí určitého stupňa zrelosti som dal duchovnej podstate vonkajšiu podobu v súlade s Mojou láskou a múdrosťou a úlohu, ktorú človek potvreboval vykonať (naplniť). Vonkajšia forma sa stala živou bytosťou až potom keď do nej vstúpila duchovná podstata.... súhrn nespočetných maličkých častíc, ktoré ako „duša“ dali tejto forme život. Pretože je duchovná podstata neustále účinnou silou, ktorá bola počas prípravných fáz skutočne obmedzená a neschopná pre neobmedzenú činnosť, počas nekonečného procesu rozvoja. Vo svojej konečnej vonkajšej podobe, v človekovi, však môže opäť byť aktívna. Môže rozvíjať svoju vlastnú silu a v jednote so Mnou ju bez obmedzenia zväčšovať.
Prvé ľudské bytosti mali Moju silu k dispozícii bez obmedzenia, boli mimoriadne dobre vybavené vzhľadom na skutočnosť, že ich skúška života na Zemi by mala vyústiť do ich úplného duchovného opustenia pozemskej formy, aby sa mohli ako skutočné deti opäť vrátiť do domu svojho Otca.... Ale vyžadovala sa od nich skúška vôle, ktorú som požadoval od každej stvorenej bytosti. Úspešné dokončenie tohto testu zo strane prvých ľudí by umožnilo všetkým nasledujúcim generáciám ľahko dosiahnuť konečný cieľ.... (1.11.1953).
Vytvorením prvých ľudských bytostí Som vytvoril bytosti pre Seba, ktoré napriek ich nedostatočnosti.... tj. ich nedostatku dokonalosti v dôsledku odpadnutia odo Mňa.... mohli dosiahnuť povedomie o Mne, pretože si uvedomovali seba ako živé stvorenia.... Vďaka schopnosti myslenia a slobodnej vôle dokázali rozpoznať Moju vôľu a konať v súlade s ňou.... Vytvoril som pre seba bytosti, s ktorými Som mohol komunikovať napriek ich vzdialenosti od Mňa, ktorí mohli počuť Moje Slovo a na ktorých ono mohlo pôsobiť, čo bolo nemožné v skoršom stave obmedzenej vôle.
Človek bol teda prvým pozemským dielom stvorenia, ktorý niesol v sebe padlého pôvodného ducha, a ktorý mal potom pomáhať tomuto pôvodnému duchu vrátiť sa do pôvodného stavu, aby mohol znovu ako slobodný duch pôsobyť vo večnej jednote so Mnou. To bola úloha prvého stvoreného človeka, a zostane úlohou všetkých ľudí až do konca, až do konečného duchovného oživenia všetkých padlých duchov.
Skúška vôle, ktorú musel prvý človek prejsť, nebola príliš náročná.... V tejto skúške však musel mať Môj protivník tiež možnosť uplatniť svoj vplyv na neho.... A človek podľahol tomu vplyvu.... Opustil ma po druhýkrát, a toto bol prvý pád do hriechu na tejto Zemi.... prvý hriech, ktorý je ľudstvu známy, aj keď nevie o dávnom odpadnutí duchov odo Mňa.... Ale iba to vysvetľuje všetko.... lebo prvý človek by nemohol padnúť, keby bol prvou stvorenou bytosťou, ktorá bola vyjadrená zo Mňa, pretože by bol v úplnom vlastníctve sily a svetla, keďže zo Mňa môže vyjsť iba dokonalosť. V takom prípade by nemohol byť ovplyvnený nepriateľskou silou.
Dôvod jeho pádu je však (treba hľadať) v pradávnom odpadnutí duchov a tiež v ešte stále nezrelej ľudskej duši, ktorá mohla skutočne prejsť testom, ale nebola na to prinútená.... Napriek tomu boli v človekovom vlastníctve inteligencia a slobodná vôľa, a preto musel tiež prijať zodpovednosť za svoju dušu.... A tak sa človek musel kajať/odčiniť za svoju vinu.
Môj protivník si zachoval svoju autoritu nad duchom vteleným v človeku a to pre každého človeka znamená namáhavú cestu boja a utrpenia počas pozemského života s cieľom oslobodiť sa od jeho vlády.... Človek je schopný dosiahnuť tento cieľ, pretože Ježiš Kristus prišiel pomôcť ľudstvu, ktoré bolo oslabené Adamovým pádom do hriechu, a preto je zaručené spasenie každému, kto Ho spozná a vyzná ako Syna Božieho a Vykupiteľa sveta a dobrovoľne Ho nasleduje.
Prvý človek by bol schopný vybudovať (ten) most, po ktorom by mohli všetci jeho potomkovia prijsť ku Mne.... ale keďže padol, ľudstvo muselo zostať dlho v satanovom otroctve až do príchodu Spasiteľa, až kým Ježiš Kristus zostúpil na zem, aby prostredníctvom Jeho utrpenia a smrti vybudoval most do duchovného kráľovstva.... prostredníctvom Jeho ukrižovania.... (2.11.1953)
Rozhodnutie vôle, kroré bolo požadované/očakávané od Mojej prvej stvorenej bytosti.... Lucifera.... sa v žiadnom prípade nepovažovalo za prikázanie, skôr to bola úplná sloboda v rozhodnutí bytosti riadiť svoju vôľu v oboch smeroch a smer jej vôle bol úplne založený na jej túžbe po moci a vláde. On si určite bol vedomý, že pochádza odo Mňa, ale veril tomu, že môže vládnuť aj sám, pretože Ma nevidel.... Poznal ma ako svoj zdroj, ale nechcel ma uznať.... A túto vôľu Som neumiestnenil Ja do bytosti, ale samotná bytosť zmenila odo Mňa darovanú slobodnú vôľu.
To bol rozdiel medzi prvým pádom Lucifera a pádom a prvým hriechom prvého človeka.... pretože v ňom bola stále zlá/opačná vôľa, a preto Som mu dal prikázanie, ktoré by nemal prekročiť.... prikázanie, ktoré mohol ľahko udržať, keby ho protivný duch neovplyvnil, ktorý bol na človeka taký silný, keďže človek bola stále jeho súčasťou.... keďže ešte nezískal dokonalosť, ktorá by pádu znemožnila.
Dokonalý človek by nemohol padnúť, to znamená, že by nemohol porušiť toto prikázanie, pretože dokonalý duch v človekovi by mu zabránil v každej činnosti odporujúcej Bohu.... Ale stvorenie človeka bolo iba dôsledkom Luciferovho pádu a jeho nasledovníkov, lebo by skutočne pre Mňa nebolo potrebné, aby duchovia, ktorí boli skrze Mňa pozvaní do života, dostali vonkajšiu podobu ako obal. Ľudská forma však v sebe už obsahovala padlého ducha, a preto bol človek Adam už zaťažený minulým hriechom, ktorý by napriek tomu mohol vzdialiť od seba, keby dodržal Moje prikázanie.
Bolo by možné pre neho, aby sa zbavil zdedeného hriechu.... ale jeho pád oddialil/spomalil návrat padlých duchov ku Mne znova na nekonečne dlhé časové obdobie. Napriek tomu je to možné prostredníctvom spásy človekom Ježišom, ktorý bez akéhokoľvek prikázania z Mojej strany urobil to, čo mal urobiť človek Adam.... úplne prijať Moju vôľu a životom lásky na Zemi opäť sa spojiť so Mnou a dosiahnuť úplné vlastníctvo sily a svetla.
AMEŇ
PrekladateliaLo spirituale caduto ha impiegato un tempo infinitamente lungo per il suo sviluppo verso l’alto, un tempo infinitamente lungo hanno impiegato anche le Mie singole Creazioni che, contemporaneamente allo spirituale legato in loro, dovevano ospitare anche dello spirituale sempre più maturo. Sempre nuove forme vennero create, sempre di nuovo veniva assegnata una nuova destinazione a queste forme. Quindi la Creazione terrena non si è creata in un attimo, ma sono passati spazi di tempo infinitamente lunghi, finché lo spirituale in tutte le gradazioni di maturità non ha trovato la necessaria forma esteriore, perché la maturità sempre crescente richiedeva ripetutamente nuove Creazioni. Mentre lo spirituale camminava nella “legge dell’obbligo”, la Mia Attività creativa significava che la creazione della Terra come stazione di maturazione per lo spirituale caduto più in basso, doveva raggiungere una maturazione che restituiva allo spirituale legato la libera volontà di cui una volta aveva abusato.
Ma ora doveva essere creata anche una forma esteriore per questo spirituale maturato, affinché potesse di nuovo esercitare la libera volontà in questa forma. Questa Opera di Creazione era l’uomo, che si differenziava da tutte le creazioni precedentemente venute all’esistenza in quanto, oltre alla libera volontà, era dotato anche di intelletto e raziocinio, di una capacità di pensare, con l’auto consapevolezza e con la facoltà di poter avere degli scambi con il suo prossimo tramite il linguaggio, perché forniva la necessaria premessa tramite la convivenza per l’esercizio della volontà. La forma esteriore dell’uomo esisteva già negli ultimi stadi dello stato d’obbligo ed era destinato all’accoglimento di innumerevoli sostanze maturate dell’anima, ma questi esseri agivano ancora come esseri viventi nello stato dell’obbligo, come lo richiedeva la legge della natura e perciò non erano nemmeno responsabili per il loro agire. Erano capaci di pensare soltanto in minima misura, un bacino di raccolta per lo spirituale maturato in un tempo di sviluppo infinitamente lungo, erano pure delle Opere di Creazione che la Mia Sapienza ed Amore avevano formato per questo spirituale. Ma come uomini si potevano considerare solo quegli esseri viventi che erano in possesso della libera volontà, dell’intelletto e dell’auto consapevolezza.
E soltanto ora iniziò il Piano della spiritualizzazione di queste creature che richiedeva che questi esseri, gli uomini, venissero da Me ammaestrati e che dovessero esercitare la loro capacità di pensare, il loro intelletto e la loro libera volontà, secondo i Miei Insegnamenti, in modo che grazie alla loro libera volontà, potevano ora creare e vivere sulla Terra, potevano divenire degli déi, ma anche agire in modo completamente contrario ai Miei Insegnamenti e alla Mia Volontà ed in questo caso sprofondare di nuovo nell’abisso da cui erano saliti. Io creai l’uomo, diedi allo spirituale che si trovava in un certo grado di maturazione, una forma esteriore che di nuovo corrispondeva al Mio Amore e Saggezza ed anche al compito che l’uomo ora aveva da adempiere.
La forma esteriore divenne un essere vivente soltanto, quando lo spirituale vi prese dimora, l’assemblaggio delle innumerevoli particelle che ora davano la vita alla forma come “anima”. Lo spirituale è la Forza che agisce continuamente, che era bensì legato durante il percorso di sviluppo infinitamente lungo e per questo incapace di una libera attività, ma nell’ultima forma esteriore, nell’uomo, può di nuovo diventare attivo. Esso può di nuovo dischiudere la sua propria forza ed aumentare illimitatamente nel collegamento con Me. Ai primi uomini la Mia Forza era a loro disposizione senza misura. Erano provvisti in maniera insolita, perché la loro vita di prova doveva portarli al fatto che dovevano, completamente spiritualizzati, deporre il loro involucro terreno e di nuovo ritornare come veri figli nella loro Casa Paterna. Ma dovevano sostenere la prova della volontà che Io esigevo da ogni essere creato e la riuscita di questa prova avrebbe fatto raggiungere più facilmente la meta a tutti gli uomini seguenti.
Nei primi uomini avevo creato per Me degli esseri i quali potevano giungere lo stesso alla conoscenza di Me Stesso, malgrado la loro imperfezione, cioè della loro mancata perfezione in conseguenza della caduta da Me, dato che riconoscevano se stessi come creature ed anche attraverso la loro capacità di pensare e la loro libera volontà potevano riconoscere ed adempiere anche la Mia Volontà. Io avevo creato per Me degli esseri ai quali Mi potevo rendere comprensibile, malgrado la loro distanza da Me, che potevano sentire la Mia Parola e lasciala agire su di sé, che prima era impossibile nello stato della volontà legata. L’uomo era quindi la prima Opera terrena di Creazione che portava in sé uno spirito primordiale caduto e che doveva di nuovo aiutare questo a ritornare al suo stato primordiale, per poter di nuovo creare ed agire come spirituale libero in eterna unione con Me. Questo era il compito dell’uomo primo creato e rimane il compito di tutti gli uomini fino alla fine, fino alla totale spiritualizzazione di tutto ciò che è caduto.
Era una prova non troppo difficile che il primo uomo aveva da sostenere. Ma per questa prova doveva venire concesso anche al Mio avversario il diritto di agire su di lui. E l’uomo ha fallito in questa influenza, egli Mi è divenuto apostata una seconda volta e questo era il primo peccato su questa Terra, la caduta nel peccato di cui l’umanità ha conoscenza, anche se non sà nulla della caduta di una volta dello spirituale da Me. Ma soltanto questa prima caduta spiega tutto, perché il primo uomo non avrebbe potuto cadere, se fosse stata la Mia prima Opera di Creatura d’un essere che avrebbe dovuto trovarsi in pieno possesso della Forza e della Luce, perché da Me può procedere soltanto qualcosa di perfetto, perché allora non avrebbe potuto ancora agire su di lui nessuna forza avversa. La motivazione della sua caduta però è da ricercarsi in quella prima caduta dello spirituale, cioè dell’anima dell’uomo non ancora maturata, che ora poteva bensì affermarsi, ma non lo doveva obbligatoriamente. L’uomo aveva bensì l’intelletto e la libera volontà, e perciò da portare anche una responsabilità per la sua anima, quindi doveva espiare la sua colpa.
Il Mio avversario conservò il potere sullo spirituale incorporato come uomo, e questo significava per ogni uomo una penosa lotta e sofferenze legate al cammino di vita terrena e cioè con la meta di divincolarsi dal suo potere, una meta che l’uomo può anche raggiungere,perché Gesù Cristo E’ venuto in Aiuto alla razza umana indebolita a causa del peccato originale di Adamo e perciò la Salvezza è garantita ad ognuno che Lo riconosce Quale Figlio di Dio e Salvatore del mondo e Lo segue volontariamente. Il primo uomo avrebbe potuto edificare il ponte sul quale poi tutti i suoi discendenti potevano giungere a Me, ma dato che cadde, l’umanità dovette attendere ancora per molto nella schiavitù di Lucifero, finché non venne il Salvatore, finché Gesù Cristo non discese sulla Terra per creare un ponte verso il Regno spirituale, attraverso la Sua sofferenza e morire, attraverso la Sua Morte sulla Croce.
La decisione di volontà che veniva pretesa dal Mio essere primo creato, da Lucifero, non era da considerare per nulla come un comandamento, era piuttosto lasciato liberamente al primo essere di rivolgere la sua volontà in una certa direzione, e la direzione della sua volontà era motivata unicamente nel suo desiderio di potere ed unico dominio. Era ben consapevole di essere proceduto da Me, ma credeva di poter essere il solo regnante, perché non Mi vedeva. Esso Mi riconosceva bene quale sua Origine, ma esso non Mi voleva riconoscere. E non Io avevo posto nell’essere questa volontà, ma l’essere stesso aveva mutato la libera volontà donatagli da Me.
Questa era la differenza tra la prima caduta di Satana ed il peccato originale del primo uomo, perché quest’ultimo aveva in sé ancora la volontà errata. E perciò Io gli diedi un Comandamento che non doveva infrangere, un Comandamento che avrebbe anche potuto osservare facilmente, se lo spirito contrario non avesse agito su di lui e che aveva perciò una forte influenza sull’uomo, perché in fondo costui era ancora una sua parte, perché l’anima non aveva ancora raggiunto la perfezione che rendeva impossibile una caduta. Un uomo creato perfettamente non avrebbe potuto cadere, cioè non sarebbe stato in grado di infrangere questo Comandamento, perché lo spirituale perfetto nell’uomo lo avrebbe trattenuto dal commettere ogni azione contraria a Dio.
La Creazione dell’uomo però era soltanto la conseguenza della caduta di Satana e del suo seguito, perché Io non avrei certamente avuto bisogno delle forme esteriori come involucro di dare allo spirituale chiamato in vita da Me. La forma dell’uomo però ospitava lo spirituale caduto. Con ciò l’uomo Adamo era già aggravato con quel peccato di una volta, che lui però poteva rigettare, se avesse osservato il Mio Comandamento, gli sarebbe stato perciò possibile eliminare la colpa ereditaria, la sua caduta ha ritardato il ritorno a Me dello spirituale caduto di nuovo per tempi infiniti, ma è stato reso possibile attraverso l’Opera di Salvezza dell’Uomo Gesù il Quale,, senza un Comandamento da parte Mia, ha fatto ciò che doveva fare l’uomo Adamo, entrare totalmente nella Mia Volontà e di unirsi di nuovo con Me tramite una vita d’amore e di ottenere di nuovo il pieno possesso di Luce e Forza.
Amen
Prekladatelia