Prameň: https://www.bertha-dudde.org/sk/proclamation/3530

3530 DUCHOVNÉ OTROCTVO... PRIKÁZANIA...

31 augusta 1945: Kniha 45

Duchovné otroctvo je, keď je človek nútený veriť na základe ustanovení a prikázaní, pokým mu je zakázané skúmať pod hrozbou dočasných alebo večných trestov. Akonáhle sa človek môže slobodne rozhodnúť, či chce alebo nie akceptovať ponuknuté duchovné poznanie, nie je duchovne podrobený, a preto je plne zodpovedný za svoje myslenie a konanie. Preto Ježiš nehovoril Jeho učeníkom: „Prikážte ľuďom to, čomu majú veriť....“, ale poslal ich na svet so Slovami: „Choďte po celom svete a učte všetky národy....“ (Matúš 28:19).

Nejde o žiadne iné prikázanie, iba o prikázanie Lásky k Bohu a blížnemu.... Toto prikázanie zahŕňa aj všetkých desať prikázaní, ktoré Boh dal ľuďom prostredníctvom Mojžiša, pretože človek, ktorý plní prikázanie Lásky k blížmenu v žiadnom prípade neporušuje tieto Božské prikázania. A hriech je všetko, čo porušuje Božské prikázanie Lásky. Dôsledok hriechu je trest, takže človek sám seba potrestá a nie že by ho Boh trestal, ale podľa Božskej spravodlivosti je následok nelásky, hriechu, pre človeka vždy bolestivý a musí čeliť následkom hriecha na Zemi, ako aj v inej ríši.

Ale ak sa vydajú ľudské prikázania, ktorých nedodržanie sa považuje za hriech, ktorý má za následok Boží trest, vtedy je to duchovné otroctvo, je to obmedzenie slobodnej vôle, pretože človek bude robiť to, čo by mal, pod tlakom a bude mať malý úspech v jeho vzostupnom vývoji. Pretože to, čo je cenné pred Bohom, je len to, čo človek robí zo slobodnej vôle a kvôli Láske k Bohu. On musí mať na to vnuknutie zvnútra a v súlade s vnútorným hlasom, potom je to slobodné dielo, ktoré si Boh cení.

Vieru musí tiež získať človek sám prostredníctvom skúmania a premýšľania o tom, čo sa od neho vyžaduje, aby uveril. Musí to byť presvedčenie získané zo slobodnej vôle, no z prinútenia sa nesmie vyžadovať viera, ktorá musí byť bezpodmienečne prijatá, ak je prenesená človekovi školským spôsobom. Vtedy je človek v duchovnom otroctve a takáto viera je mŕtva a pred Bohom bezcenná.

Ale nespočetní ľudia sú držaní v duchovnom otroctve, sú často poučovaní ľuďmi, ktorí samí nemajú vedomosti, uvedení sú do určitého nutkavého stavu tým, že hriech s príslušnym trestom nasleduje každú doktrínu, tj. neprijatie viery sa zobrazuje ako hriech, ktorý má za následok trest. Človek by tak mohol sňať zo seba zodpovednosť, ak by nezažil pochybnosti o viere, ktoré čiastočne pochádzajú zvnútra a čiastočne zvonka, a ktoré ho povzbudzujú k tomu, aby o tom premýšľal, akonáhle to myslí vážne, aby stál v Pravde. Boh často otriasa mysľami tých, ktorí žijú v duchovnom otroctve; sú nútení premýšľať cestou vonkajších vplyvov a vlastného osudu aby využívali dar mysle a skúmali, napriek protitlaku tých, ktorí sa považujú za oprávnených učiť....

A duchovného otroctva sa zbaví ten, ktorému vážne záleží spoznať Pravdu, on rozpozná nespravodlivosť požadovania bezpodmienečne prijať niečo, čo mu ľudia podali. Pretože to, čo je Božské z ich učenia, je skúšajúcim uznané ako Božské, ale veľmi skoro sa naučí rozlišovať Božie dielo od ľudskej práce, veľmi skoro uznáva nedostatok učení, ktoré nie sú Božského pôvodu, a veľmi skoro prichádza k záveru, že je slobodná vôľa človeka hlavným činiteľom určujúcim vzostup jeho duše.

A vtedy sa oslobodí okov, ktoré sú ľudským dielom, vtedy sa jeho viera stane presvedčenejšou a bude oveľa cennejšia od formálnej viere, ktorej mnohí ľudia podľahli a v ktorej sú z tradície, no ktorá nevydrží také vážne skúšky, prichádzajúce na ľudí. Lebo vtedy sa zrúti stavba, ktorá sa už dlhú dobu zachovávala, ale ktorá nemôže prežiť, pretože je to ľudská práca a zanedbala slobodu vôle vydávaním príkazov, ktoré nezodpovedajú Božej vôli. Pretože ak ľudia majú za seba jedného dňa zodpovedať, musia byť schopní konať v úplnej slobode vôle a nikdy nesmú byť nútení rozhodnúť sa, ani prostredníctvom hrozby trestu za hriechy.... pretože inak sa oni nemôžu stať navždy dokonalými....

AMEŇ

Preložila Lorens Novosel