• Indietro

Lo sviluppo della Terra e dell’uomo

Voi potete venire da Me pieni di fiducia con tutte le domande, perché Io vi risponderò come è utile per voi. Ma voi afferrate soltanto un sapere limitato. Però quello che Io vi comunico è sufficiente, per darvi uno sguardo nel Mio eterno Piano di Salvezza. E’ sufficiente, per poter essere adeguato a spiegare ed istruire ad altri uomini. E’ sufficiente, per rivelare a voi stessi il Mio Amore, Sapienza ed Onnipotenza. Ma Io aumento il vostro sapere, più voi stessi andate oltre, più siete ricettivi per la Mia Luce e Forza. Perché la Mia meta è che voi diventiate perfetti, come siete stati in principio. E per questo ci vuole anche una profonda conoscenza, un sapere voluminoso del Mio Operare ed Agire, della Mia Essenza e della vostra meta. Voi uomini avete impiegato un tempo infinito, per svilupparvi dall’abisso a quell’Altezza, che un’esistenza umana concede. E perciò ci voleva un tempo infinitamente lungo, nel quale si è svolto questo sviluppo su fino all’uomo, perché tutto si poteva soltanto sviluppare in un Ordine legislativo verso l’Alto, perché non potevano essere superate arbitrariamente delle fasi di sviluppo, ma quelle fasi si svolgevano secondo il Mio eterno Piano di Salvezza. E questo sviluppo verso l’Alto necessitava anche delle relative Creazioni, che vi è diventato un termine come “tempo antecedente”. La spinta di ricerca umana però tenta di stabilire dei calcoli numerici sulla durata di quel tempo antecedente. Ma questo riesce soltanto molto limitatamente, perché sono delle Eternità, nelle quali si svolgeva lentamente lo sviluppo verso l’Alto dello spirituale, quindi anche il sorgere della Creazione, che voi da uomo ora potete contemplare. Sono stati degli spazi di tempo infinitamente lunghi, per cui la parola “delle Eternità” è la giusta descrizione. Il concetto del tempo comincia soltanto quando la creatura “uomo” è stato chiamato da Me all’esistenza, perché prima gli esseri viventi non erano talentati di ragione nella misura, che potevano autonomamente pensare e dedurre, che vivevano quindi coscientemente e per loro i termini “passato, presente e futuro” diventavano afferrabili. Solo l’essere che era provvisto d’intelletto e della libera volontà, poteva essere designato come uomo che aveva la facoltà di pensare in una misura, che poteva ora appropriarsi di una certa conoscenza, per vivere ora secondo questa conoscenza. E da quel tempo in poi può essere parlato di un cosciente sviluppo verso l’Alto, in cui allo spirituale una volta caduto è data la possibilità, di ritornare definitivamente a Me.

La Creazione del primo uomo era l’$$inizio$$ di un’epoca di Salvezza, in cui la libera volontà era lo spunto, non la Mia Volontà, come in quel tempo antecedente, dove tutto si svolgeva nella legge dell’obbligo ed uno sviluppo verso l’alto ne era l’inevitabile conseguenza. Ed ora vi muove la domanda, da quanto tempo l’uomo vive già sulla Terra, con cui voi intendete sempre l’uomo dotato di ragione, decidendo di sé stesso, di cui voi stessi vi considerate i discendenti. Il primo uomo, che poteva sostenere la piena responsabilità per il suo pensare ed agire, era Adamo, benché degli esseri simili all’uomo erano già rappresentati su tutte le parti della Terra, che istintivamente eseguivano già molte cose, per cui viene sospettato il pensare umano, che però venivano soltanto spinti da intelligenze spirituali, che servivano quindi da involucro allo spirituale che tende in Alto ed ora eseguivano nello stato dell’obbligo ciò che era necessario per lo sviluppo della Creazione come dimora per il futuro uomo. Erano uomini del genere di cui l’istinto ed impulsività irrompeva in maniera molto forte, che però non ne potevano essere resi responsabili, perché contribuivano anche al fatto che dello spirituale diventava sempre di nuovo libero e poteva incorporarsi nuovamente, perché tutto serviva per preparare per l’uomo un campo che era adeguato per sostenere l’ultima prova di volontà. Quegli esseri simili all’uomo erano quindi già molto fortemente imparentati fisicamente con la forma, che Io tenevo pronta per l’uomo Adamo, quando per gli spiriti ur caduti era venuto il tempo, in cui veniva restituita loro la libera volontà per poter liberarsi ora definitivamente dalla forma. La Creazione antecedente liberava sempre di nuovo dello spirituale, e sempre di nuovo progrediva lo sviluppo di ciò che nello stato legato aveva promosso tutto lo sviluppo della Terra. E per questo spirituale è venuto anche il tempo, in cui doveva decidersi liberamente. Questo era l’inizio dell’epoca della Salvezza, che per voi uomini ha un significato, perché ora potevano essere usati la libera volontà e l’intelletto e quindi l’essere viveva una vita consapevole. L’inizio di quest’epoca è già indietro da un tempo infinito, in modo che voi uomini non potete più produrre nessun calcolo su questo. Ma mediante la Mia Volontà vi sono rimaste conosciute le epoche più importanti con i loro avvenimenti, che voi disponete in spazi di tempo per voi ben ordinati, ma questo è del tutto indifferente per il vostro proprio sviluppo. Il numero infinito degli spiriti caduti rende necessario un tempo infinitamente lungo per lo sviluppo in Alto, perciò non siete sempre in grado di stimare il tempo antecedente, come però anche l’incorporazione come uomo deve aver luogo in innumerevole quantità, che per questo ci vogliono delle Eternità. E per voi uomini non sarà possibile, di sondare l’inizio di quest’epoca nella ricerca. Vi farete sempre delle immagini, finché siete ancora imperfetti finché siete ancora imperfetti perché questo è nella natura dell’uomo, che limita tutto ciò che sta nel passato. Ma non vuole mai ammettere un limite per il tempo che è antecedente a lui, per cui non rifiuta un “inizio”, ma gli sembra impossibile una fine. Il primo non è importante, l’ultima è estremamente importante, perché l’uomo dovrebbe rivolgere tutta la sua attenzione su ciò che sta davanti a lui, che un’epoca di Redenzione volge alla fine, come infinitamente tante prima. Il Mio Piano di salvezza però rimane stabile. Perciò non esiste mai una “fine” nel senso dell’Opera di Redenzione, in modo che il numero infinito degli spiriti caduti necessita anche di un tempo infinitamente lungo per il ritorno e che Io do sempre di nuovo la possibilità a questo spirituale, di salire dall’abisso più profondo alla Luce, da ME, da Cui hanno avuto una volta la loro origine.

Amen

vývoj Zeme a človeka....

Môžete ku mne prísť s úplnou dôverou a postaviť Mi otázku, ktorá vás zaujíma, pretože Ja na ňu vždy odpoviem tak aby vám to pomohlo. Vy môžete však pochopiť iba obmedzené množstvo vedomostí.... ale to, čo vám odovzdávam, je dostatočné na to, aby sa vám poskytol vhľad do Môjho večného plánu Spásy.... stačí vám to aj na vysvetlenie a učenie iných ľudí.... a aby Som vám zjavil Moju lásku, múdrosť a všemohúcnosť. A k týmto vedomostiam pridám, akonáhle budete viac napredovať, čím viac budete vnímateľní Môjho svetla a sily.... pretože je Mojím cieľom, aby ste sa stali dokonalými, ako ste boli na samom začiatku, a to tiež zahŕňa hlbokú realizáciu/povedomie.... súhrnné vedomosti o Mojej vláde a činnosti, o Mojej prirodzenosti a vašom cieli....

Trvalo vám nekonečne dlho, kým ste pokračovali od priepasti k bodu, ktorý umožňuje ľudskú existenciu.... Táto nekonečne dlhá doba vzostupného vývoja, až po ľudskú bytosť, bola nevyhnutná, pretože všetko sa môže vyvíjať iba v zákonnom poriadku.... nie je možné ľubovoľne vynechať žiadnu fázu vývoja, a preto sa tieto fázy vývoja museli uskutočniť v súlade s Mojím večným plánom Spásy, a preto boli pre tento vývoj potrebné aj príslušné stvorenia.... ktoré ako „predhistorické “sa pre vás stali konceptom. Aj keď sa ľudská potreba k výskumu určite pokúša vypočítať trvanie tohto predhistorického obdobia, je to s veľmi obmedzeným úspechom, lebo pomalý rozvoj duchovných substancií.... ako aj vznik stvorenia.... na ktoré ste vy teraz schopní dívať sa ako ľudské bytosti, trvali večnosťami; boli to nekonečne dlhé časové obdobia, pre ktoré je slovo „večnosti“ určite tým správnym slovom. Koncept času sa však začal až vtedy, keď živé stvorenie „Človek“ bol odo Mňa povolané k vzniku, lebo predtým stvorené živé bytosti neboli dostatočne racionálne, aby sa im umožnilo myslieť a uvažovať nezávisle, aby sa im umožnilo vedome žiť a pochopiť pojmy minulosti, prítomnosti a budúcnosti.

Iba bytosť, ktorá je vybavená rozumom a slobodnou vôľou sa môže nazývať „ľudskou bytosťou“, ktorá bola dostatočne schopná myslieť, aby získala určitú mieru realizácie/sebavedomia a podľa toho žila.... Od tejto chvíle je teda možné hovoriť o vedomom vývoji smerom k vzostupu, kde raz padlí duchovia dostali príležitosť vrátiť sa ku Mne navždy.... Vytvorenie prvej ľudskej bytosti bolo začiatkom obdobia Spásy, kde sa slobodná vôľa stala rozhodujúcim faktorom, a nie Moja vôľa, ako to bolo v predhistorických časoch, kde sa všetko odohrávalo podľa zákona prinúteného konania, ktoré neodvolateľne muselo vyústiť do vyššieho rozvoja.... A teraz sa pýtate, ako dlho už „ľudská bytosť“ osídľuje Zem.... pričom máte na mysli iba racionálnu ľudskú bytosť, ktorá je schopná robiť svoje vlastné slobodné rozhodnutia, a za čích potomkov sa považujete....

Prvým človekom, ktorý bol schopný prevziať zodpovednosť za svoje činy a myšlienky, bol Adam.... aj keď človeku podobné bytosti už existovali pred Adamom vo všetkých častiach sveta, ktoré inštinktívne vykonávali väčšinu toho čo sa predpokladá za ľudské myslenie, ktoré však napriek tomu boli poháňané duchovnými inteligenciami, ktoré tak slúžili stúpajúcim duchovným substanciám ako škrupiny a podľa zákona prinútenia vykonával to, čo bolo potrebné pre rozvoj stvorenia Zeme.... aby sa stala príbytkom pre budúce ľudské bytosti. Boli to ľudské druhy, ktorých inštinkty a nutkavé impulzy prerážali neuveriteľne silne, ale napriek tomu nemohli byť braní na zodpovednosť, pretože aj oni prispeli k tomu, že duchovné substancie boli neustále vyslobádzané a znovu sa dokázali stelesňovať.... pretože všetko slúžilo práve na pripravu priestora pre ľudské bytosti, ktoré boli vhodné na dokončenie ich posledného testu vôle.... Tieto človeku podobné bytosti boli preto už fyzicky veľmi podobné forme, ktorú Som pripravil pre človeka Adama, keď nastal čas pre padlých pôvodných duchov, aby sa im ich slobodná vôľa vrátila, aby sa potom mohli oslobodiť od formy v úplnosti. Predhistorické stvorenia stále a znovu uvoľňovali duchovné substancie a vývoj toho, čo do určitej miery pokročilo v celom vzostupe Zeme v jeho zviazanom stave, pokračoval.... a tak nakoniec prišiel čas, aby táto duchovná substancia doniesla slobodné rozhodnutie....

A to bol začiatok epochy Spásy, ktorá je pre vás dôležitá, pretože umožnila bytosti využiť jej slobodnú vôľu a intelekt, a tak žiť vedomý život.... Začiatok tejto epochy je však nekonečne ďaleko v minulosť, ktorej vy, ľudia, nemôžete urobiť žiadne relevantné výpočty.... Predsa však vďaka Mojej vôle najdôležitejšie obdobia a ich udalosti vám zostanú známe, a hoci ich tiež rozdelíte na správne usporiadané časové úseky.... to je je úplne irelevantné pre váš vlastný rozvoj. Napriek tomu nekonečný počet padlých duchov si vyžaduje nekonečne dlhý čas vyššieho vývoja.... preto už nie ste schopní odhadnúť trvanie predhistorického času.... rovnako ako vtelenie ako ľudská bytosť bude musieť prebiehať v takom veľkom rozsahu, že to bude trvať večnosťami.... Nebudete mať možnosť vedecky určiť začiatok tejto epochy, napriek tomu budete vždy veriť inak, pretože je to v prirodzenosti človeka, zatiaľ čo je on stále nedokonalý a že rozumovo obmedzuje všetko, čo je v minulosti.... ale nikdy nechce uznať, že existuje limit času, ktorý je pred ním… v dôsledku toho on neodmietne začiatok.... ale koniec sa mu zdá nemožný. Prvý je však irelevantný, zatiaľ čo druhý je taký dôležitý, že človek by mal celú svoju pozornosť zamerať iba na to, čo leží pred ním.... že jedno obdobie Spásy sa skončí, tak ako sa to stalo s mnohými predtým.... ale že Môj večný plán Spásy zostane.... že nikdy nebude koniec, pokiaľ ide o dielo Spásy.... že nekonečný počet padlých duchov si tiež vyžaduje nekonečne dlhé časy pre ich návrat a že Ja znova a znova dávam týmto duchom príležitosť vystúpiť z najhlbšej priepasti na svetlo.... ku Mne, z Ktorého kedysi vyšli.

AMEŇ